Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Zapotil sa! Historik dával dokopy fakty o Židoch v Prievidzi

Nedostavaný dom kultúry v Prievidzi, pre ktorý zbúrali synagógu z roku 1868.

Zdroj: TASR

Reklama

Židovská komunita žila v Prievidzi iba 100 rokov a zanikla krátko po druhej svetovej vojne.

Dejiny židovstva na hornej Nitre dokumentuje kniha Jedno storočie v Prievidzi, ktorej spoluautorom je historik a archivár múzea Bojnice Erik Kližan (1977).

„Písať o histórii židovstva v Prievidzi a okolí nebolo jednoduché. Archív tejto komunity sa stratil, tak ako väčšina židovských archívov na Slovensku. Mohol som vychádzať iba z výstrižkov dobovej tlače a iných dokumentov uložených v štátnych archívoch a najmä zo súkromných dokumentov ľudí, ktorí prežili holokaust. Jedným z nich je prievidzský rodák, profesor histórie Anton Jelínek (1933), ktorý žije v Izraeli. Spomienkami a niektorými dokladmi prispel predovšetkým tiež Prievidžan Otto Gubič. V priebehu prípravy knihy však zomrel vo veku 89 rokov,“ uviedol Kližan.

Prvá židovská rodina

Židia sa na hornej Nitre spočiatku usadili v dedinách, pretože v Prievidzi to mali zakázané. Až v roku 1851 sa do mesta nasťahovala prvá židovská rodina. Postupne Židov pribúdalo, zaoberali sa predovšetkým obchodom, právnymi službami, boli advokátmi či notármi. Doteraz existujúcu potravinársku fabriku Carpathia takisto založili a vlastnili Židia. Ako sa uvádza v spomínanej knihe, Židia sa postupne zapájali aj do spoločenského života, mali svojich zástupcov aj v mestskej rade.

Zničujúce udalosti

Druhá svetová vojna a protižidovské zákony vojnového Slovenského štátu však boli pre židovskú komunitu zničujúce. Postupne boli Židia obmedzovaní na majetku, právach a potom aj na životoch. Z Prievidze postupne vysťahovali približne 420 židov. Najskôr do pracovného tábora medzi Prievidzou a Novákmi a z neho potom mnohých transportovali do koncentračných táborov. Vrátilo sa iba 240 z nich. „Ale Židia nezostali iba pasívni, zapojili sa aj do protifašistického odboja. Po vypuknutí SNP vznikla na pôde spomínaného tábora takzvaná Židovská rota, ktorá mala až 200 členov. Pripojila sa k partizánom a zapojila sa do bojov proti postupujúcim nemeckým vojskám. Dovedna 38 príslušníkov roty padlo,“ konštatoval Kližan.

Neúplné rodiny

Podľa neho po oslobodení Prievidze sa vrátili viaceré, často neúplné rodiny, ktoré sa ukrývali v okolitých dedinách a prežili záver vojny. Plánovali sa nasťahovať do svojich pôvodných domov a získať späť svoj majetok. Málokomu sa to však podarilo. Obyvateľstvo bolo voči nim stále nevraživé, tak sa väčšina z nich vysťahovala do Izraela. V roku 1950 židovská komunita v Prievidzi prakticky zanikla. Zostalo iba niekoľko potomkov, ktorí si založili rodiny, ale k židovskej identite sa už verejne nehlásili.

Synagógu zbúrali

„Po Židoch v Prievidzi a na hornej Nitre zostalo iba málo pamiatok. Je to niekoľko domov v okolí prievidzského Námestia slobody a torzá cintorínov. Zo synagóg, ktorých bolo v regióne niekoľko, zostala jediná v Diviackej Novej Vsi. Ale aj tá slúži ako obytný dom. V Prievidzi zbúrali synagógu v roku 1980. Predtým v nej zriadili sklad tovaru. Zlikvidovali ju však kvôli stavbe veľkého domu kultúry, ktorý ale dodnes nie je dostavaný a je škvrnou v centre mesta. Na susednej budove od roku 1996 je umiestnená už len mramorová doska, ktorá je jedinou spomienkou na existenciu synagógy,“ uzavrel spoluautor knihy.

Vyberáme pre vás niečo PLUS