Určite ich pozná každý, kto chodí do Tatier na túry! Vysokohorskí nosiči. Flanelová košeľa, pevný a zautomatizovaný krok, na krku krošňa s desiatkami kilogramov nákladu. Napriek nebezpečenstvám, ktoré pri vynáške hrozia, o práci vysokohorského nosiča snívajú aj tí, ktorí bývajú v nížinách a možno majú o dennodenných výstupoch iba romantickú predstavu. Pre lepšiu predstavu si šliapanie na vysokohorskú chatu vyskúšal aj redaktor Plus JEDEN DEŇ! Dohodnutá trasa: Výstup na Zamkovského chatu, 1 475 metrov nad morom.

Ján (60), ktorý robí vysokohorského nosiča už 37 rokov, mi naložil krošňu so zásobami a dal prvé cenné rady. „Dôležité je byť v správnej polohe, aby ste si váhu dobre rozložili. Cestou si treba nájsť vhodné miesto, kde si s krošňou môžete oddýchnuť,“ vysvetľoval Ján.

Ján (60+) robí vysokohorského nosiča už 37 rokov.
Ján (60+) robí vysokohorského nosiča už 37 rokov.
Zdroj: Toni Štefunko

S vynáškou som začal na Hrebienku nad Starým Smokovcom, odkiaľ to je na chatu 2,9 kilometra. Pri normálnych podmienkach cestu zvládnete peši za hodinu. S ťažkým nákladom a pri čerstvo napadanom snehu, ako to bolo aj v mojom prípade, som však rátal s poriadnym zdržaním.

Prvé kroky boli v svižnom tempe. Krošňa mi od začiatku bolestivo tlačila na ramená, a preto som chcel cestu do vytúženého cieľa absolvovať čo najskôr. Počas výstupu som vlastne ani nevedel, koľko kilogramov na mojom chrbte vlastne nesiem.

„Začiatočníci začínajú s 30 až 40 kilami. Skúsení nosiči nosia 70 - 80 kilogramov. Tí najlepší zvládnu aj cez stovku,“povedala majiteľka vysokohorskej chaty Jana Kalinčíková a doplnila: „Dôležitá je kondícia. Ak nemá žiadne skúsenosti s horami a nie je fyzicky dobre pripravený, môže si vážne ublížiť!“

Cesta na Zamkovského chatu
Cesta na Zamkovského chatu
Zdroj: Toni Štefunko

Od polovice cesty som každým ďalším krokom pociťoval väčšiu bolesť a únavu. Terén bol čoraz menej predvídateľný pre vysoký sneh. Jeden chybný krok a zapadol som až po kolená! Pokiaľ som sa z problému „vyhrabal“, došli mi sily a musel som odpočívať. Prestávky sa začali v pravidelných intervaloch. Približne každých 10 minút som odpočíval.
Postupne som stretával čoraz viac turistov. Každý jeden ma milo pozdravil a bez ohľadu na to, či bol zo Slovenska, alebo zo zahraničia, sa spýtal, ako to zvládam. Našli sa aj takí, ktorí si ma s nadšením vyfotografovali. Bol to skvelý pocit a dodávalo mi to energiu, aby som ťažký výstup nevzdal. Cesta mi aj ďaka tomu ubehla rýchlejšie, než som čakal. Keď som prišiel približne po 2 hodinách k chate, krošňu som s veľkým pocitom úľavy položil na váhu. Ukázala 37 kilogramov. Zvládol som to!

V cieli sme vážili vynesený náklad
V cieli sme vážili vynesený náklad
Zdroj: Toni Štefunko

Napriek tomu, že vysokohorské nosenie je ťažká fyzická činnosť, o prácu je čoraz väčší záujem. Myslí si to aj chatárka Jana. „Aj keď prognózy boli také, že postupne nebude mať kto nosiť, opak je pravdou. Mladí ľudia majú o povolanie čoraz väčší záujem. Môže za to aj pekný film o nosičoch z dielne Pavla Barabáša. Zanechal silný odkaz, vďaka ktorému nám volá čoraz viac nadšencov,“dodala chatárka Jana.

Chatárka Jana s dcérou Rebekou
Chatárka Jana s dcérou Rebekou
Zdroj: Toni Štefunko