Najstarší študent na Slovensku: Neuveríte, koľko má rokov!

Pred budovou Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici sme stretli Františka Ďurčenku (78) z Polomky, Jána Murgaša (68) z Kordík, Štefana Hulu (88) z Dubového, Helenu Ivaničovú (75) z Banskej Štiavnice, Vieru Nagajovú (71) a Zuzanu Hegedušovú (76) z Turčianskych Teplíc. Všetci šiesti majú jedno spoločné. Študujú na univerzite tretieho veku a ani niekoľko rokov po odchode do dôchodku vôbec nezaháľajú.

Práve naopak, sršia energiou, ctižiadostivosťou a sú nabití množstvom vedomostí. František Ďurčenka je na dôchodku už sedemnásť rokov. No nemá ani sekundu čas na oddych a tobôž nie leňošenie. Je vitálny, srší energiou na rozdávanie a prezradil, prečo sa stal ako senior študentom.

,,Hneď ako som išiel na dôchodok po tom, čo som dlhé roky robil v Polomke predsedu aj starostu, som začal študovať na univerzite tretieho veku. Nechcel som len tak doma vysedávať. Teraz študujem už piaty odbor Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO a absolvoval som už právo, etnológiu, fytoterapiu aj zdravie,“ vymenováva pán Ďurčenka.

A práve dva posledné spomínané odbory mu pomohli pri jeho ďalšej záľube, a to zbere bylín a výrobe liečivých čajov. Okrem toho stále pôsobí v Asociácii furmanov Slovenska aj v Spolku pre obnovu dediny, ktoré pred 19. rokmi založil. A aby toho nebolo málo, spolu s ďalšími dobrovoľníkmi rekonštruuje rodný dom spisovateľky Kláry Jarunkovej, v ktorom chcú zriadiť pamätnú izbu. A ako sa to dá v jeho veku všetko stíhať? ,,Treba najmä chcieť, mať cieľ a ísť za ním. A tiež samozrejme zdravie a okolo seba ľudí, ktorí ho v tom podporujú,“ dodal.

Až z Turčianskych Teplíc, podopierajúc sa o paličku, no s veľkým odhodlaním cestuje vždy do Banskej Bystrice onedlho 89-ročný Štefan Hula. „Ja som sa dostal na univerzitu tretieho veku v roku 1990, keď som prežil veľkú rodinnú krízu, takže študentom som už devätnásty rok. Cestovanie mi vôbec neprekáža a som zvyknutý chodiť, lebo denne prejdem o palici 3-4 kilometre. Som šťastný, lebo sme nielen spolužiaci, ale hlavne veľkí kamaráti. Keď máme ísť na exkurziu, moje spolužiačky mi nedajú zaspať. Budem sa učiť, kým bude zdravie slúžiť, ale určite budem študentom minimálne do mojich 90 rokov. Táto škola je pre mňa voda, čo ma drží nad vodou,“ tvrdí Štefan, ktorý bol dlhé roky učiteľom, riaditeľom školy, neskôr inšpektorom aj krajským poslancom.

„Materiály doma študujem priebežne, keď sa treba pripraviť na záverečné skúšky. My starí študenti tvoríme gro kolektívu. Nad mojím vekom sa pousmejú často aj prednášajúci a často hlavne z histórie ich zvyknem na vyučovaní učiť aj ja,“ smeje sa Štefan.

Školskú mladosť opäť zažíva aj pani Helena z Banskej Štiavnice. „Ako mladá som nemala možnosť v polovici minulého storočia si vybrať školu, akú som chcela, ale vybral mi ju národný výbor. Celý život som potom robila poľnohospodársku inžinierku a veľmi ma poznačilo, že môj oco bol kulak. Dnes tvrdím, že gumové čižmy, ktoré som dlhé roky nosila, ma naučili životnej pokore,“ prezrádza svoj príbeh pani Helena, ktorú vždy bavilo niečo nové.

„Tancovala som, spievala a chodila som aj na recitačné preteky s Mariánom Labudom a vlastne moje vlastnosti, spoznávať niečo nové, ma priviedli aj sem na univerzitu tretieho veku,“ hovorí. A čo ju prilákalo k štúdiu?

„Keď som sa v novinách v roku 2011 dozvedela, že otvárajú etnológiu, hneď som sa prihlásila. Naši chlapci sú napriek veku veľkí fešáci, šikovní a my ženy si ich pestujeme, lebo oni sú len traja medzi nami ženami. Určitým spôsobom sa vraciame do mladosti, ale je to už iná, triezva a vážna mladosť. Mladí ľudia sa stavajú k škole benevolentne, nemajú určitú zodpovednosť ani trpezlivosť, čo nám už vôbec nechýba,“ dodala.