Pred budovou Ekonomickej fakulty UMB v Banskej Bystrici sme stretli Františka Ďurčenku (78) z Polomky, Jána Murgaša (68) z Kordík, Štefana Hulu (88) z Dubového, Helenu Ivaničovú (75) z Banskej Štiavnice, Vieru Nagajovú (71) a Zuzanu Hegedušovú (76) z Turčianskych Teplíc. Všetci šiesti majú jedno spoločné. Študujú na univerzite tretieho veku a ani niekoľko rokov po odchode do dôchodku vôbec nezaháľajú.

František Ďurčenka, 78, Polomka: „Chcel som pokračovať v tom, aby som nedovolil mozgu oddychovať. Neustále sa dozvedám nové informácie, cibrím si pamäť a okrem toho neustále spoznávam nových skvelých ľudí.“
František Ďurčenka, 78, Polomka: „Chcel som pokračovať v tom, aby som nedovolil mozgu oddychovať. Neustále sa dozvedám nové informácie, cibrím si pamäť a okrem toho neustále spoznávam nových skvelých ľudí.“
Zdroj: autor

Práve naopak, sršia energiou, ctižiadostivosťou a sú nabití množstvom vedomostí. František Ďurčenka je na dôchodku už sedemnásť rokov. No nemá ani sekundu čas na oddych a tobôž nie leňošenie. Je vitálny, srší energiou na rozdávanie a prezradil, prečo sa stal ako senior študentom.

,,Hneď ako som išiel na dôchodok po tom, čo som dlhé roky robil v Polomke predsedu aj starostu, som začal študovať na univerzite tretieho veku. Nechcel som len tak doma vysedávať. Teraz študujem už piaty odbor Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO a absolvoval som už právo, etnológiu, fytoterapiu aj zdravie,“ vymenováva pán Ďurčenka.

A práve dva posledné spomínané odbory mu pomohli pri jeho ďalšej záľube, a to zbere bylín a výrobe liečivých čajov. Okrem toho stále pôsobí v Asociácii furmanov Slovenska aj v Spolku pre obnovu dediny, ktoré pred 19. rokmi založil. A aby toho nebolo málo, spolu s ďalšími dobrovoľníkmi rekonštruuje rodný dom spisovateľky Kláry Jarunkovej, v ktorom chcú zriadiť pamätnú izbu. A ako sa to dá v jeho veku všetko stíhať? ,,Treba najmä chcieť, mať cieľ a ísť za ním. A tiež samozrejme zdravie a okolo seba ľudí, ktorí ho v tom podporujú,“ dodal.