Najväčšie tajomstvá našich hradov: O týchto záhadách ani netušíte

Nad obcou Dobrá Voda, malebne situovanou vo vnútrohorskej kotline Malých Karpát na juhozápadnom Slovensku sa nachádzajú ruiny hradu Dobrá Voda, ktoré obkolesuje územie Dobrovodského krasu. Hrad postavili ako gotickú strážnu pevnosť pravdepodobne v 13. storočí na mieste staršieho hradiska. Jeho postupný zánik zavŕšil požiar v roku 1762. Koncom 18. storočia tu bolo už len väzenie. Z hradu sa zachovali zvyšky múrov, veží a opevnenia, ktoré sú prerastené vegetáciou. Prístup: autom na námestie v Dobrej Vode, odtiaľ pešo po červenej asi 35 minút, pešo z obce Dobrá Voda (autobusová zastávka) po modrej asi 45 min.

Južným smerom od vodnej nádrže Domaša na východnom Slovensku ležia zrúcaniny hradu Čičva z 13. storočia. Hrad poškodilo posledné Rákócziho povstanie v roku 1711 a odvtedy je zrúcaninou. V 16. a 17. storočí sa v hrade nachádzala tzv. Kniha lží a luhárov, ktorá bola známa na celom Slovensku ako „Čičavská kniha“. Spolu s menami luhárov sa do nej zapisovali všetky možné i nemožné klamstvá a nepravdy. Podľa tejto knihy vznikol aj známy slovenský zvrat: „Aj toto by sa malo zapísať do Čičavskej knihy“. Prístup: autom na parkovisko za obcou Sedliská, odtiaľ pešo po kamenných schodoch a strmom chodníku asi 20 min., pešo z obce Sedliská-Podčičva (autobusová zastávka) po zelenej značke asi 20 min.

Výraznou dominantou mesta Fiľakovo na slovensko-maďarskom pomedzí je zrúcanina Fiľakovského hradu, ktorý prežil aj tatárske vpády v 13. storočí. Po prvý raz sa spomína v polovici 13. storočia. V prvej polovici 15. storočia ho prestavali a v polovici 16. storočia rozšírili a opevnili. Hoci hrad opevňovali na obranu proti Turkom, tí sa ho zmocnili už v roku 1554. V tureckom vlastníctve zostal takmer 40 rokov. Stal sa centrom tzv. fiľakovského sandžaku (turecký správny okres), ktorý zahŕňal celé Poiplie. Hrad sa podarilo od Turkov získať v roku 1593. Jeho ďalší osud sa spečatil v roku 1682, keď ho dobyli povstalecké vojská Imricha Thökölyho a odvtedy pustne. Pri vstupe do hradu sa dvíha mohutná pentagonálna Bebekova bašta, ktorá je zastrešená a v hrubej podobe sa zachovala dodnes. V jej obvodovom murive možno vidieť do polovice zarytú kamennú delovú guľu z obliehania v roku 1682. V bašte je zriadená expozícia histórie hradu a mesta. V hornom hrade možno nájsť zvyšky paláca, strážnu vežu a polkruhovú delovú baštu (tzv. hodinovú). Z hradu sa ponúka nádherný výhľad na mesto a jeho okolie. Turisti môžu využiť náučný chodník, ktorý okrem histórie hradu približuje geologickú minulosť hradného vrchu. Tento skalnatý vŕšok je zvyškom okrajového tufového valu sopečného krátera. Prístup: autom na parkovisko pred Mestským úradom, odtiaľ pešo asi 5 min.

Nad obcou Jelenec v pohorí Tribeč na západe Slovenska sa vo výške 514 m vypína zrúcanina pôvodne gotického hradu Gýmeš, ktorý postavili v druhej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. Hrad bol v minulosti strediskom jeleneckého (maďarsky gýmešského) panstva, ktoré vlastnili Forgáchovci. Hoci ho Turci dobyli a poškodili, bol obnovený a obývaný až do roku 1865. Od tohto roku pustne a dodnes sa z neho zachovalo len niekoľko hradných múrov. Traduje sa, že hradných hostí tu vítali tzv. lopatovým tancom, ktorého základom boli štyri údery lopatou a zápis do knihy hostí. Prístup: pešo od rekreačného strediska Jelenec-Remitáž po červenej alebo žltej značke asi 1 hod., možný prístup aj z Kostolian pod Tribečom po červenej značke.

Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom bralnatom vrchu vysokom 711 m vypína Hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a kráľa Madagaskaru. Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Hrad Ľubovňa sa v čase svojho vzniku zaradil do systému pohraničných hradov na severe Uhorska. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska. V roku 1412 sa v Hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Hrad sa dostal do zálohu poľských kráľov a stal sa sídlom poľských starostov, čiže splnomocnených správcov zálohovaných spišských miest. Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Po vrátení spišských miest Uhorsku význam hradu klesol, začal upadať a meniť sa na ruinu. V rámci obnovy hradu ho úspešne zrekonštruovali a v súčasnosti doň umiestnili expozície hradného múzea. V roku 1991 bola obnovená a znovu vysvätená hradná kaplnka, v ktorej sa usporadúvajú bohoslužby. Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí. Tvorí ho súbor ľudových stavieb, ktorý pripomína malebnú podhradskú osadu. Prístup: autom až k hradu, pešo z centra Starej Ľubovne po červenej značke asi 30 min.

Nad horehronskou obcou Slovenská Ľupča na úpätí Nízkych Tatier stojí jeden z najzachovanejších hradov na Slovensku - Ľupčiansky hrad. História hradu siaha do 13. storočia. Hrad bol súčasťou vena uhorských kráľovien. Vďaka polohe v blízkosti rozľahlých lesov plných poľovnej zveri ho často navštevoval panovník. V roku 1620 sa stal majetkom Széchyovcov. Svadbou s Máriou Széchyovou ho vyženil uhorský palatín Juraj Wesselényi. Napriek tomu, že si z neho vodca jedného zo stavovských povstaní proti Habsburgovcom urobil rezidenciu, hnev cisára sa nevyvŕšil na jeho pevných múroch a hrad sa zachoval vo veľmi dobrom stave. V 19. storočí sa stal hrad majetkom uhorského štátu a roku 1873 v ňom zriadili sirotinec, neskôr tu sídlili rehoľné sestry. V čase Slovenského národného povstania v ňom fašisti väznili povstalcov. Prístup: autom až k hradu, pešo z obce Slovenská Ľupča strmým chodníkom

V Strážovských vrchoch na západnom Slovensku sa na strmom kopci týči zrúcanina hradu Uhrovec z 13. storočia, jedného z najhodnotnejších románskych hradov na Slovensku. Rozľahlé panstvo hradu patrilo od 16. storočia vplyvnému šľachtickému rodu Zayovcov, ktorý pochádzal z Chorvátska. O hrad sa Zayovci príkladne starali, a tak ho dnes môžeme obdivovať ako jednu z najstarších a najkrajšie zachovaných hradných architektúr na Slovensku. Milovníci panoramatických výhľadov určite podstúpia menšiu námahu a vyjdú k zrúcanine hradu Uhrovec, odkiaľ môžu obdivovať nádhernú scenériu Strážovských vrchov. Prístup: autom do Uhrovského Podhradia, odtiaľ pešo po zelenej značke asi 1 hod., pešo z obce Uhrovec po červenej a modrej značke.

Ústrednou dominantou najstaršieho slovenského mesta Nitra je Nitriansky hrad, postavený na mieste mohutného slovanského hradiska, sídla nitrianskych kniežat a veľkomoravských panovníkov. Dnes je sídlom nitrianskeho biskupstva. Postavili ho v 11. storočí. Tvorí ho niekoľko stavebných celkov. Jeho jadrom je katedrála s priľahlou biskupskou rezidenciou. Najstaršou zachovanou časťou katedrály je románsky Kostol sv. Emeráma, ktorého vznik sa datuje do 11. až 12. storočia. Po požiari v druhej polovici 13. storočia ho prestavali a po zničení vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1317 pripojili k novostavbe gotického kostola. Odvtedy slúžil ako tzv. hodnoverné miesto kapituly a neskôr ako klenotnica katedrálneho pokladu. Dnes spolu s Horným a Dolným kostolom vytvára najhodnotnejší objekt hradu - biskupskú katedrálu. Pôvodne gotický Horný kostol postavili v rokoch 1333 až 1335. O tri storočia neskôr k nemu pripojili Dolný kostol, s ktorým ho spája široké schodisko. Dnešný vzhľad katedrála získala v rokoch 1710 až 1736, pričom z tohto obdobia pochádza aj zariadenie interiéru. Medzi jeho najvzácnejšie pamiatky patrí hlavný oltár s motívom Snímania z kríža v Dolnom kostole od rakúskeho sochára J. Perneggera vytvorený podľa obrazu D. Volteru. Pôvodne gotický Biskupský palác, ktorý stojí vedľa biskupskej katedrály, získal neskorobarokovú podobu tiež v prvej polovici 18. storočia. Návštevníkov hradného areálu zaujme aj jeho vonkajšie opevnenie, ktorého najstaršie časti pochádzajú z románskeho a gotického obdobia. Legendárna je najmä Vazilova veža, ku ktorej sa viaže povesť o väznení uhorského kniežaťa Vazula. Pre návštevníkov je sprístupnený areál hradu a biskupská Katedrála sv. Emeráma. Prístup: autom až pod hrad - je v centre mesta na kopci, pešo asi 15 min stúpaním od Župného domu.

Jednou z najväčších turistických atrakcií východného úpätia Malých Karpát je „rozprávkový“ Smolenický zámok. Patrí k najvýznamnejším romanticky upraveným stavbám na Slovensku podľa vzoru stredofrancúzskych zámkov. Zámok postavili na mieste hradu zo 14. storočia, ktorý slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Od roku 1777 ho vlastnili Pálffyovci, ktorí ho v druhej polovici 19. storočia romanticky prestavali. Smolenickému zámku dominuje mohutná veža s vyhliadkovou terasou. Strmé strechy, veže, opevnené nádvorie s kaplnkou a baštami a upravená zeleň vytvárajú osobité čaro rozprávkových predstáv. V súčasnosti je zámok sídlom Slovenskej akadémie vied – Kongresového centra SAV a počas celého roka sa v ňom uskutočňuje množstvo vedeckých konferencií a sympózií. V jeho interiéri a exteriéri sa s obľubou prechádzajú každú sobotu mladomanželia kvôli foteniu a filmovaniu, v letných mesiacoch júl a august je sprístupnený verejnosti. Romantický vzhľad zámku zvýrazňuje aj okolitý prírodno-krajinársky park, ktorý prechádza do hustého lesa.

Hrad sa vyníma na lesnom pozadí v Domašínskom meandri Váhu povyše hradu Strečno. Na Považí patril tento hrad medzi najstaršie. Pôvodne sa nazýval hrad Varín. Svoj dnešný názov "Starý hrad" získal po výstavbe a sprevádzkovaní hradu Strečno. Pôvodne slúžil na ochranu starej cesty vedúcej Považím. Túto funkciu však neskôr prevzal hrad Strečno. Počas vlády Matúša Čáka Trenčianskeho bol Starý hrad sídlom provincie. Prvá písomná zmienka sa objavuje za Bela IV. v roku 1241 ako kráľovský majetok. V 15. storočí začali na hrade hospodáriť Pongrácovci. Tí jadro hradu s vežou rozšírili o neskorogotické paláce. Neskôr na prístupovej ceste vybudovali nižšie položené predhradie s polkruhovou baštou, neskôr zväčšené a doplnené o hospodárske budovy. V priebehu 17. storočia Pongrácovci, hoci už mali dva kaštiele v okolí, Starý hrad si naďalej ponechali a starali sa o jeho údržbu, rozšírenie a vybavenie. Hrad im svojou neprístupnosťou poskytoval bezpečné útočište. Do začiatku 18. storočia na hrade slúžila stála vojenská posádka. Po jej odchode začal hrad pustnúť a chátrať.

Jedným z hradov strážiacich na Považí západné hranice Uhorska bol aj hrad Tematín. V jeho z diaľky viditeľnej romantickej ruine, ktorá sa vypína na temene rázsochy Považského Inovca, možno dodnes rozpoznať jednotlivé objekty. Vzhľadom na vizuálne prepojenie s Čachtickým a Beckovským hradom slúžil Tematín aj ako dôležitý signalizačný hrad. Od roku 1710, kedy ho cisárske vojská zničili, je v ruinách. Tematín patrí k najodľahlejším hradom u nás. Z plošinky pri hlavnej veži je pekný výhľad na južnú časť Považského Inovca, na severný výbežok Podunajskej nížiny od Nového Mesta nad Váhom cez Piešťany až k Hlohovcu. V pozadí vidno Malé Karpaty, Myjavskú pahorkatinu a Biele Karpaty. Prístup: autom do rekreačnej oblasti pod Bezovcom, odtiaľ pešo po modrej asi 1 hod. a 30 min., pešo z obce Lúka po modrej asi 2 hod. a 15 min.

Zrúcaninu Turnianskeho hradu, vypínajúcu sa západne od Košíc na východnom Slovensku možno nájsť na vrchole výrazného kopca s pravidelným kužeľovitým tvarom. Na jeho vápencovom svahu rastie vzácna kvetena vrátane významného endemitu rumenica turnianska, ktorý nerastie nikde inde na svete. Hrad postavil šľachtický rod Turnianskych na prelome 13. a 14. storočia. Napriek tomu, že jeho opevnenie v 16. storočí posilnili, Turci ho v roku 1652 obsadili. Ruinou sa stal po požiari v roku 1848. Podľa povesti sa v noci na jeho hradbách zjavuje prízrak hradnej pani, ktorá zo žiarlivosti zabila mladého šľachtica a vinu zvalila na svoju sestru. Prístup: autom k motorestu pod hradom, odtiaľ pešo asi 30 min, pešo z obce Turňa nad Bodvou (železničná zastávka) po modrej značke asi 45 minút.

Hlavnou dominantou centra Banskej Štiavnice, ktorá je zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je Starý zámok ležiaci západne od Trojičného námestia. Najstarším objektom v zámku je bývalý farský Kostol Panny Márie. Spolu so susedným karnerom sv. Michala ho postavili v 13. storočí ako trojloďovú románsku baziliku. V 14. storočí okolo kostola vybudovali obranný múr, čím sa začali vytvárať základy budúceho mestského hradu. Obranný systém neskôr rozšírili o baštu a vstupnú bránu s vežou. Baziliku na začiatku 16. storočia prebudovali na gotický chrám. Turecké nebezpečenstvo vyvolalo potrebu ďalšej prestavby, ktorá opevnený kostol premenila na strážnu pevnosť. Klenbu kostola zborili, čím vznikla dnešná štvorkrídlová palácová stavba s vnútorným nádvorím na mieste ústrednej chrámovej lode. Baroková úprava v 18. storočí sa dotkla najmä pôvodnej vstupnej veže. Dnes Starý zámok slúži Slovenskému banskému múzeu. Počas letnej sezóny sa v zámku konajú divadelné predstavenia a kultúrne programy. Nachádzajú sa v ňom zaujímavé expozície: Archelogická expozícia – Baníci prichádzajú, Maketa neskorogotického oltára Majstra M.S., Kováčska dielňa, Baroková plastika, Strelecké terče, Fajkárska dielňa, Expozícia hodín a Mučiareň. Návštevu Starého zámku je možné kombinovať aj s návštevou Historicko - umeleckej cesty za zvýhodnené vstupné.

Pýchou obce Topoľčianky, ktorá leží severne od Zlatých Moraviec na západnom Slovensku pod úpätím Tribeča, je rozsiahly anglický park, do ktorého je malebne zasadený klasicistický kaštieľ vytvárajúci južné krídlo historického objektu staršieho zámku. Pôvodne tu stál gotický vodný hrad a neskôr renesančná pevnosť. Začiatkom 19. storočia dal vtedajší majiteľ gróf Ján Keglevich zbúrať južné renesančné krídlo zámku a na jeho mieste postavil klasicistický trakt, ktorý sa považuje za jeden z najkrajších a najčistejších architektonických prejavov klasicizmu na Slovensku. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V tomto období sa uskutočnila aj zatiaľ posledná väčšia stavebná úprava troch renesančných krídel celého objektu. Do Topoľčianok mimoriadne rád pravidelne chodieval prvý prezident Československej republiky T.G. Masaryk, ktorý tu nielen oddychoval, ale aj pracoval. Z klasicistického zámockého krídla sa postupne stalo múzeum. Jeho návštevníci môžu obdivovať bohatú knižnicu s vyše 14-tisíc zväzkami, ktorá je jednou z mála zachovaných zámockých knižníc na Slovensku. Pozornosť si zaslúži aj dobový interiér a vzácny nábytok zo 16. až 19. storočia s prekrásnou obrazovou výzdobou a so zbierkami keramiky a porcelánu (ide o jednu z najväčších zbierok keramiky na Slovensku).

Dominantou a symbolom stredoslovenského mesta Zvolen je Zvolenský zámok stojaci na brehu rieky Slatina. Neďaleko neho stojí maketa pancierového vlaku, ktorý pripomína Slovenské národné povstanie. Goticko – renesančný zámok dal postaviť v 70. rokoch 14. storočia uhorský kráľ Ľudovít I. ako poľovnícke sídlo alebo letohrádok uhorských kráľov. Bol vystavaný v gotickom slohu, podľa vzoru talianskych mestských kastelov. V 16. storočí zmenil zámok svoju funkciu a bol prestavaný na protitureckú obrannú pevnosť. Pribudlo opevnenie, vstupná brána a boli nadstavané ďalšie dve podlažia. Zámok obývala stála vojenská posádka. V 18. storočí prešiel zámok poslednou veľkou prestavbou v barokovom slohu. Z tohto obdobia sa nám zachoval drevený kazetový strop v Kráľovskej sieni, na ktorom je vyobrazených 78 portrétov rímskych a nemeckých cisárov. V súčasnosti je zámok pod správou Slovenskej národnej galérie, ktorá ho využíva na výstavné účely. K stálej expozícii patria kópie diel Majstra Pavla z Levoče, transfery gotických nástenných malieb a výber z diel európskeho výtvarného umenia pod názvom Staré európske umenie. V lete sa na nádvorí zámku koná divadelný festival Zámocké hry zvolenské.