Starým ľuďom sa Janka snaží dávať to, čo im v živote najviac chýba. Ako samá tvrdí, je to najmä čas, láska a pozornosť. Trávi s nimi chvíle, ktoré sú pre nich nezabudnuteľné, či už idú do prírody, do múzea, cukrárne, alebo len tak sedia pri kávičke a rozprávajú sa. Pre tento účel založila občianske združenie, ktorého poslaním je osamelým seniorom vytvárať pocit RODINY.
Už na strednej škole rada navštevovala starých rodičov jej spolužiačok, keďže vtedy svoju vlastnú babičku nepoznala. Osud však Janke a jej biologickej babičke neskôr doprial možnosť spoznať sa a dohnať zameškaný čas. „Vďaka nej som začala navštevovať osamelo žijúce rovesníčky a rovesníkov, seniorov, posedeli sme, vypili čajík, kávičku, zbehla som na drobný nákup, zaviezla k lekárovi a získala som takto neoficiálne svojho prvého adoptívneho osamelého deduška Tibora, ktorý chodieval k babičke do záhradky zo sídliskového bytu, pretože miloval prácu so zemou," spomína na prvé začiatky mladé dievča, ktoré sa počas celého dňa nezastaví.
Adoptovaný dedko Tibor po dvoch rokoch nikdy nekončiacich rozhovorov so svojou vnučkou Jankou o živote, odišiel na večnosť vo veku 76 rokov. „Vtedy som sa rozhodla urobiť pre seniorov niečo veľké, trvalé čo im bude k radosti a prospechu. Od októbra minulého roku som spustila sociálny projekt s názvom Vnucka.sk – rodina pre osamelých seniorov," vraví Janka.
Rodina ju v tejto práci veľmi podporuje a to je pre ňu impulz, že má v tom pokračovať aj naďalej. „Moja babka mi stále aktívne pomáha, je vlastne takou spoluautorkou projektu. Veľkú pomoc a oporu mi poskytuje aj môj partner, ktorý si často ukrojí z vlastného času či harmonogramu a rieši rôzne technické, administratívne či iné súvisiace otázky občianskeho združenia a tohto projektu," chváli si spoluprácu mladé žieňa.
Pôsobí najmä v okrese Bánovce nad Bebravou a občasne v priľahlých menej vzdialených mestách. Záujemcovia o poskytnutie takejto služby sú ale z celého Slovenska. V súčasnosti je však projekt je len v začiatkoch, a nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu nákladov častých ciest za seniormi, najmä do vzdialenejších kútov našej krajiny či dokonca susedného Česka.
Títo dobro konajúci ľudia pôsobiaci v občianskom združení spolu s profesionálnou vnučkou Jankou, by určite radi privítali stabilného partnera, ktorý by projekt dlhodobo podporoval k obojstranne vzájomnej spokojnosti.
Janka sa nevzdáva a hľadá cesty a spôsoby, ako vyhovieť záujemcom z celej krajiny, pretože chce zachovať sociálnosť projektu - teda aby by za jej službu senior nič neplatil a by bola hradená z iných prostriedkov financovania. Podstatné a dôležité pre ňu je, keď sa úprimne seniori tešia z jej prítomnosti. A nepozerá sa na to, čo chce ona, ale čo chce babička či deduško. „Spoločne sme už piekli aj vianočné pečivo, ozdobovali adventný veniec a tie akčnejšie babičky sa dokonca vybrali v mojom sprievode na hríby. Pravidelne si píšeme cez internet, som ich vnučka, takže robím to, čo sa očakáva od vnučky, spríjemňujem im deň ako sa len dá," podčiarkuje profesionálna vnučka.
Spoločne majú slogan, či heslo ktorým sa riadia pri stretnutiach „Samota môže byť príjemná, ak máte niekoho, s kým sa o ňu môžete podeliť.“ Seniorov trápi najmä ich osamelosť, mnohí nikoho nemajú, alebo rodina žije ďaleko, prípadne nejaví záujem alebo len formálny raz do roka na Vianoce.
Nemajú sa s kým porozprávať, mnohí nemajú motiváciu, prečo žiť s radosťou. Najviac ich však teší úprimný záujem o ich osobu, spomienky, život, zážitky, ktoré prežili. Janke sa táto práca veľmi páči a chce v nej zotrvať, pretože úsmev starenky alebo starčeka je na nezaplatenie.
Seniori si túto službu veľmi pochvaľujú, veď príjemné slovo, či pohladenie od nevlastnej vnučky je pre nich radosť na duši.
