Detva sa BÚRI, ťažbu zlata ODMIETA: Kov leží pod lazmi, všetko by to ZNIČILO!

„Schválenie dobývacieho priestoru v lokalite Biely vrch je v rozpore s rozvojovými záujmami mesta a dotknutých obcí, nie je ani v súlade s ich územnými plánmi,“ spomenula hovorkyňa BBSK Lenka Štepáneková s tým, že je to územie nedotknuté banskou činnosťou a s prírodnými danosťami pre rozvoj cestovného ruchu.

„Nachádza sa na území Chránenej krajinnej oblasti Poľana v Detvianskom okrese a má 7168 hektárov. Zaradené je do sietí biosférických rezervácií UNESCO a prihlásené do programu s názvom Človek a biosféra,“ podotkla a doplnila, že je to aj územie so zachovaným typickým lazníckym osídlením.

Ťažba zlata by podľa BBSK predstavovala zásah do krajinnej štruktúry, ktorý by bol nemenný a aj negatívny dosah na režim povrchových a spodných vôd.

Patria sem tiež narušenie ekologickej stability územia a vytváranie nových ekologických záťaží, skládok. Kraj tiež pripomína, že by to bol zásah do biologickej integrity krajiny a biodiverzity, zvýšili by sa tiež aj hlučnosť a prašnosť v území.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

„Záväzná časť Územného plánu BBSK navyše hovorí o tom, že podporovať dobývanie nerastov je možné len v území, na ktorom v súvislosti s dobývaním nedôjde k negatívnym sociálnym dosahom,“ zdôrazňuje samospráva.

„V rámci využitia ložísk nerastov nie je možné na území Banskobystrického kraja pripustiť použitie technológie kyanidového lúhovania pri ich spracovaní, úprave a zušľachťovaní,“ ukončil BBSK.

Mesto Detva v tejto súvislosti nevylúčilo protesty. „V prípade, že to bude potrebné, tak sme pripravení opäť vyjadriť svoj nesúhlas aj protestnými zhromaždeniami,“ informoval hovorca mesta Milan Suja.

Samospráva totiž žiada Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, aby potvrdil rozhodnutie o zastavení určenia dobývacieho priestoru. Ten sa vecou zaoberá po tom, čo jeho rozhodnutie koncom minulého roka zrušil Najvyšší správny súd SR.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Spoločnosť, ktorá chce pod Poľanou ťažiť, iniciovala dve súdne konania. Upozornili na to odborári OZ KOVO Podpolianske strojárne, ktorí pôsobia v strojárskej fabrike PPS Group, Detva.

NSS SR následne vlani v októbri zrušil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici z roku 2017, ktorým zastavil konanie o určenie dobývacieho priestoru Detva – Biely vrch a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Hlavný banský úrad v stanovisku pre TASR pripomenul, že výsledkom konania o určenie dobývacieho priestoru je len územné rozhodnutie, na základe ktorého nie je možné začať dobývať žiadne výhradné ložisko. „Samotné určenie priestoru ešte neznamená, že konkrétne ložisko sa vôbec niekedy bude dobývať,“ informoval úrad.

Spoločnosť tiež na Krajskom súde v Bratislave napadla rozhodnutie ministra životného prostredia SR z roku 2019, ktorým sa potvrdilo predchádzajúce rozhodnutie envirorezortu o zrušení prieskumného územia Detva. Krajský súd v Bratislave v októbri minulého roka rozhodnutie ministerstva zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Štátny tajomník rezortu Juraj Smatana potvrdil, že ministerstvo proti rozsudku podalo kasačnú sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR.

Článok pokračuje na ďalšej strane >>>

Štátny tajomník rezortu životného prostredia Juraj Smatana upozornil, že ťažba vzácnych kovov má na Slovensku stáročnú tradíciu, je však iba ťažko zlučiteľná so záujmami ochrany prírody.

„Prípadné umožnenie ťažby zlata na Podpoľaní by znamenalo, že ekonomické záujmy prevážili nad záujmami životného prostredia a nad záujmami miestnych obyvateľov,“ podotkol s tým, že envirorezort určuje len prieskumné územie. „Je to licencia, ktorá vo vymedzenom priestore umožňuje držiteľovi vykonávať len geologické práce, ktoré nie je možné v žiadnom prípade považovať za ťažbu nerastov,“ doplnil Smatana.

Ťažbu zlata pod Poľanou kritizujú aj odborári, ktorí ju vnímajú ako ohrozenie a dlhodobo proti nej bojujú. „Strojársky priemysel, ktorý je v našom regióne dominantný, nie je bez akýchkoľvek pochybností kompatibilný s činnosťou v oblasti baníctva a ťažby,“ tvrdia odborári.

„Projekt povrchovej bane s rozmermi 700 metrov krát 800 metrov a hĺbkou 250 metrov, z ktorej má byť podľa návrhu vyťažených 140.200 ton rudy, závažným a nenapraviteľným spôsobom znehodnotí a zdevastuje životné prostredie v našom regióne.“