Hrôzy Liptovskej Mary: Čierne stavby, smetisko a NAKAZENÉ zvieratá!

Záchrana Mary sa javí ako boj s veternými mlynmi. Najväčším problémom je aktuálne samotný štatút vodnej nádrže. Na jeho dodržiavanie majú odhliadať úrady a inštitúcie, z ktorých polovica dnes už neexistuje. „Za tridsať rokov od nežnej revolúcie nedokázali zodpovedné inštitúcie a orgány reagovať na zásadné spoločenské zmeny a s nimi spojené legislatívne úpravy,“ vysvetlil Rudol Pado z občianskeho združenia Tatry.

Mesto Liptovský Mikuláš, ktoré prípravu nového štatútu zastrešilo, zatiaľ len prijíma textové návrhy od dotknutých obcí a inštitúcií. O aký-taký vzhľad a ochranu sa zatiaľ starajú len dobrovoľníci, ktorí aj túto jar z dobre vôle vyčistili okolie priehrady. To je totiž doslova posiate čiernymi skládkami, ktoré znečisťujú pôdu, no aj vodu. Aj to môže byť dôvodom kontaminácie v mäse boleňa dravého.

Na tento stav informujú výstražné tabule, varujúce pred jeho konzumáciou. Či ich niekto berie na vedomie, je však otázne, keďže výstražných tabúľ je v okolí viac. Iné napríklad upozorňujú na zákaz znečisťovania terénu a parkovania vozidiel, keďže ide o ochranné pásmo vodného zdroja II. stupňa. To nerešpektujú ani rybári či obľubovači kempovania.

Hoci je na brehu celej Mary, okrem plôch na to vyhradených, zakázané kempovať, brehy si posiate stanmi aj karavanmi. Potvrdili to aj samotní rybári. Tí sa oháňajú tým, že starostovi platia poplatok za odvoz odpadu. To však nie je poplatok za prenájom kempového miesta. Niektorí tu trávia aj niekoľko mesiacov v roku, a tak si vyrobili napríklad provizórne toalety.

„Umývame sa, samozrejme, vo vode, veď tej je tu dosť. No a na WC chodíme do lesa. Máme tam vykopanú jamu, ktorú zasypeme vápnom. Budúci rok by sme chceli zariadiť mobilné chemické toalety. V karavanoch ich už majú. Snažíme sa tu udržiavať poriadok, sklo odnášame preč,“ povedal nám rybár Jozef Štucka z Ružomberka, ktorý tu trávi až 5 mesiacov v roku.

Práve rybári a rekreanti v stanoch môžu byť zdrojom veľkého znečistenia v podobe čiernych skládok. ,,Roky sa to nerieši a Maru nemá kto upratovať a venujú sa tomu len dobrovoľníci, študenti a aktivisti, prípadne miestni rybári. Brigáda sa organizuje na jar, no už v septembri sú brehy opäť zavalené odpadom,“ povedal nám Roman Behal z OZ Lipa.

„Jedným z pozitívov je aspoň to, že sme boli prijatí krajským riaditeľom Policajného zboru v Žiline, ktorý nám prisľúbil, že spolu s jeho environjednotkou pomôžu v boji proti nelegálnym skládkam a iným problémom Liptovskej Mary. Máme už dokonca pridelený aj policajný čln,“ doplnil Behal. Vypuklým problémom sú aj čierne stavby.

Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry preto podal podnet na Úrad vlády SR. Požiadavka Úradu vlády SR bola smerovaná k Ministerstvu dopravy a výstavby SR, odtiaľ putovala na Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, oddelenie štátnej stavebnej správy.

„Aktuálne tento úrad poslal vec na priame vybavenie obciam Bobrovník, Liptovská Sielnica a Vlachy, pričom je evidentná snaha úradu stavby namiesto ich odstraňovania dodatočne legalizovať,“ vyjadril sa Rudolf Pado z OZ Tatry. Liptovskomikulášsky stavebný úrad potvrdil, že zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku dostali podnety o čiernych stavbách.

„Pokiaľ stavebný úrad dokázal zistiť vlastníkov, vyzval ich na predloženie dokladov. Je to však problém, nie je možné zistiť vlastníkov čiernych stavieb okolo Liptovskej Mary, pretože my tam nemôžeme stáť a čakať, kedy vojde do svojho objektu a prizná nám vlastníctvo. Stavby sú na vodnej ploche, zátopovom území, bez vlastníctva či vzťahu so Slovenskou republikou, v správe vodohospodárov alebo Štátnych lesov. Na 80 % sa nedajú zlegalizovať. Takže vidíme riešenie v tom, aby vlastník vyčistil pozemky od týchto čiernych stavieb, stavebný úrad v zastúpení obce nemá komu nariadiť odstránenie,“ znie oficiálne vyjadrenie stavebného úradu v Liptovskom Mikuláši. Kto bude upratovať priehradu, zabráni znečisťovaniu a čiernym stavbám, tak stále nie je jasné.