Strácame DESIATKY MILIÓNOV mesačne! Čo zachráni podniky pred krachom?

Hotely a penzióny všetky, to vyplynulo z opatrení Úradu verejného zdravotníctva. Reštaurácie nesmú povoliť vstup verejnosti, môžu robiť donášku alebo predaj cez okienko. To znamená, že reštaurácií je zatvorených zhruba 90 percent. Zvyšné robia spomínaný predaj, ale obrat je minimálny.

Nevidím to ako otázku dní, skôr týždňov až mesiacov. Podľa zverejnených scenárov je možné sa domnievať, že to bude trvať tak dlho. Otvorenie možno očakávať až v letných mesiacoch. Ak to ekonomicky prežijeme.

Celkovo hovoríme o poklese tržieb v hotelierstve a gastronómii v desiatkach miliónoch eur mesačne. Nemožno očakávať, že hotely a reštaurácie sa po zrušení týchto reštrikcií zo dňa na deň zaplnia. Bude to mať pomalý nábeh, takže tie výpadky budú aj v ďalších mesiacoch.

Väčšina zamestnancov je na OČR, niektorí na dovolenkách. Takto sa dá fungovať dva-tri týždne, dlhšie nie. Potom prídu otázky, čo so zamestnancami. Preto potrebujeme čo najskôr počuť od novej vlády, aké opatrenia pre zamestnávateľov prijme, aby sme si dokázali udržať zamestnancov.

S iniciatívou prišli potravinári, ktorí teraz potrebujú viac pracovníkov na zabezpečenie výroby alebo spracovanie potravín. Niektoré povolania, ako napríklad kuchári, ale aj iní, ktorí majú zdravotný preukaz, sa vedia uplatniť po krátkom zaškolení aj v týchto prevádzkach. Touto aktivitou si chceme navzájom pomôcť, no ani týmto nedokážeme zabezpečiť prácu pre všetkých zamestnancov hotelov a reštaurácií. Funguje to od minulého piatka, viacero podnikov už zverejnilo ponuku pracovníkov, aj požiadavky na nich. Podniky musia medzi sebou a so zamestnancami podpísať dohody, aby to bolo v súlade s platnou legislatívou, preto ešte nevieme presné čísla. No už počas prvých hodín sme mali viac ako 100 miest na strane dopytu i ponuky.

Boli by sme radi, aby to bolo čo najskôr. Ale buďme realisti, potrvá to ešte mesiac, dva, možno aj tri. A nábeh na úroveň, ktorú sme tu mali pred krízou, nebude rýchly.

Myslím si, že to chce väčšina zamestnávateľov aj zamestnancov. No nie všetky prevádzky toto obdobie ekonomicky prežijú.

Straty sa nedajú dohnať. V tomto je cestovný ruch špecifický. Každá nepredaná izba je stratená príležitosť, ktorá sa nevráti. V službách neviete vyrábať na sklad a predávať, keď sa situácia zlepší. Preto cestovný ruch trpí najviac a prvý dopláca na túto krízu.

Čím dlhšie bude trvať táto situácia, tým je toto riziko vyššie. A do veľkej miery to bude záležať od prijatých opatrení vlády. Stačí sa pozrieť do okolitých krajín, všade sa snažia pomôcť všetkými dostupnými prostriedkami, a to nielen cestovnému ruchu, ale aj iným odvetviam.

Musíme si pomáhať navzájom, tak ako napríklad so zdieľaním zamestnancov. Treba hľadať nové modely fungovania, táto kríza zmení veľa vecí. Ale svojou troškou musí pomôcť aj štát, napríklad refundovaním miezd, alebo inými spôsobmi.