Starostovia Bratislavy a Košíc sa BÚRIA: DRSNÝ ODKAZ vláde Igora Matoviča!
12. 10. 2020, 10:25 (aktualizované: 15. 7. 2024, 19:47)
Sú radikálne proti! Starostovia mestských častí v dvoch najväčších slovenských mestách Bratislave a Košiciach nesúhlasia s navrhovanou reformou vlády, v ktorej sa hovorí aj o pláne zrušiť mestské časti. Tú ešte v pondelok 5. októbra predstavilo ministerstvo financií pod názvom Moderné a úspešné Slovensko.
Zdroj: Martin Baumann
Zdroj: Martin Baumann
Zdroj: Martin Baumann
Galéria k článku
Dokument má byť podkladom pre národný plán obnovy, kedy sa má k dátumu komunálnych volieb v novembri 2022 uskutočniť reforma miestnej územnej samosprávy. Jej podstatou je revízia kompetencií podľa veľkosti obce, v dvoch najväčších mestách má priniesť len jednu úroveň riadenia, teda zrušenie mestských častí Bratislavy a Košíc. Košice majú najviac mestských častí spomedzi všetkých slovenských miest. Dokonca tromfli v danom smere aj Bratislavu, ktorá má "len" 17, metropola východu však o päť viac, teda 22. O reforme a znížení ich počtu sa hovorí už niekoľko desiatok rokov, ale zatiaľ sa nič nezmenilo.
Bratislavskí starostovia neodmietajú diskusie a reformu vedúcu k efektívnejšiemu zabezpečeniu služieb občanom, odmietajú však plán rušenia mestských častí bez vecných argumentov. Sú takisto presvedčení, že v prvom rade by mala nastať diskusia o efektívnom rozdelení kompetencií medzi štátom, krajskou a miestnou samosprávou.
"Je pre nás nepochopiteľné, že sa nerieši práve to, čo spôsobuje najväčší problém, teda neefektívna správa obcí s 15, 20 obyvateľmi, ale siaha sa po rušení mestských častí, ktoré sú väčšie ako okresné, ba i krajské mestá a dokážu efektívne vykonávať i špecializované funkcie preneseného výkonu štátnej správy," zdôraznil starosta Ružinova Martin Chren, jednej z najväčších bratislavských mestských častí.
"Žiaľ, je zrejmé, že navrhovaná zmena vôbec neberie do úvahy veľkostné, urbanistické a výkonnostné hľadiská samospráv," skonštatoval predseda Regionálneho združenia mestských častí hlavného mesta SR Bratislavy a starosta bratislavskej Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa a poukázal i na rozpor v návrhu autorov reformnej idey, ktorí na jednej strane nechcú zlučovať maličké obce, ale len upravovať kompetenčné portfólio, no v prípade mestských častí hovoria o zrušení.
Ani hlavné mesto SR Bratislava nepovažuje úvahu o zrušení mestských častí za oprávnenú. Primátor Matúš Vallo zdôraznil, že mestské časti predstavujú jedinečné identity a neoddeliteľné súčasti hlavného mesta. Ocenil prácu ich volených zástupcov, úvahy o zrušení mestských častí nie sú podľa neho na mieste. "Priestor na diskusiu a prípadné zmeny vidíme skôr v kompetenciách jednotlivých úrovní bratislavskej samosprávy tak, aby dôslednejšie rešpektovali ich zmysel, teda aby mestské časti mohli lepšie zabezpečovať potreby služieb jednotlivcov v susedstve a mesto Bratislava by mohlo lepšie zabezpečovať koordináciu strategického rozvoja celého územia mesta," dodal.
Čo na rušenie mestských častí hovoria v Košiciach, si prečítajte na druhej strane
Podobný názor ako v Bratislave majú aj na východe Slovenska. Starostovia niektorých košických mestských častí začiatkom roka iniciovali stretnutie s primátorom Jaroslavom Polačekom, pri ktorom hovorili o prevzatí niektorých kompetencií od mesta. Košický primátor vtedy konštatoval, že otázka kompetencií mestských častí je spojená s redukciou ich počtu. "V Košiciach existuje spoločenská objednávka na zníženie počtu mestských častí, pokiaľ však budú starostovia sedieť v mestskom parlamente, tak túto tému nedokážeme politicky uzavrieť," povedal Jaroslav Polaček. Zároveň spomenul, že tému zmeny počtu mestských častí chce otvoriť na odbornej úrovni.
Jeden zo starostov, ktorý si neželá byť menovaný, pre Plus JEDEN DEŇ uviedol, že rozhodnutie o zmene počtu alebo úplnom zrušení košických mestských častí musí prísť "zhora", inak k žiadnej dohode nedôjde. "Každý zo starostov si myslí, že jeho mestská časť je najdôležitejšia a nie je dobré ju zrušiť. Pokusy pripojiť menšie časti k tým väčším tu už boli, ale nikam sme sa nepohli. Podstata všetkého však je, že nikto sa nechce vzdať svojho miesta, na ktorom niektorí kolegovia sedia už naozaj pridlho," dodal.
Aj keď košická radnica má v súčasnosti informácie o návrhu reformy miestnych samospráv, chýbajú im podrobnosti. "Keďže nepoznáme detaily navrhovaných zmien, nie je možné sa k nim bližšie vyjadrovať,“ uviedol hovorca mesta Vladimír Fabian.
Aký má názor na reformu z dielne straníckeho kolegu premiér Igor Matovič, sa dozviete na ďalšej strane
Nápad zrušiť mestské časti dvoch najväčších krajských miest sa nepáči ani Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS). "Nemyslíme si, že toto je riešenie, ani správna úvaha. Tieto mestské časti nepotrebujú rušenie, ale vylepšenie. Najskôr auditom na úrovni magistrátov a mestských častí Bratislavy a Košíc, potom porovnaním výsledkov a neskôr vytvorením nového funkčného mechanizmu ich činnosti. Vo vzťahu k Bratislave by pritom bolo vhodné uvažovať nad povýšením hlavného mesta na vyšší územný celok, keďže v rámci Európskej únie nenájdeme iné hlavné mesto okrem nášho, ktoré by zároveň nebolo aj samosprávnym krajom," povedal ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
K reformnému dokumentu z dielne svojho straníckeho kolegu Eduarda Hegera sa vyjadril aj premiér Igor Matovič, podľa ktorého to, že vo vízii Moderné a úspešné Slovensko, ktorá má byť podkladom pre národný plán obnovy, je aj plán zrušiť mestské časti Bratislavy a Košíc, pripisuje názoru analytikov, ktorí tvorili dokument a návrh "meníčka", o ktorom sa má diskutovať. "Priznám sa, ani som nevedel, že v 'meníčku', ktoré predložil minister financií (Eduard Heger, pozn. redakcie), je aj takýto návrh," priznal premiér na piatkovom tlačovom brífingu.
Na novinársku otázku, ako sa on osobne k tejto problematike stavia, uviedol, že mu "príde choré, ak má nejaké mesto stovky poslancov, či už je to v Košiciach alebo v Bratislave".