Starosta Štiavnických Baní pomáha Ukrajincom: Pozrite, čo pre neho už stihli NAVARIŤ ako vďaku!
14. 3. 2022, 11:00 (aktualizované: 1. 6. 2024, 7:04)
Vzájomná jednota a solidarita medzi obyvateľmi Ukrajiny a Slovenska je v aktuálnej situácii témou číslo jeden. Môžeme ju vidieť doslova na každom kroku. Na pomoc prichádzajúcim vojnovým utečencom v týchto dňoch prichádza nielen štát, ale aj viaceré mestá, obce i jednotlivci.
Zdroj: pi
Zdroj: pi
Zdroj: pi
Galéria k článku
Pomáhajú s materiálnymi vecami, ubytovaním, ale i prácou. Jedným z nich je aj starosta malebnej dedinky na strednom Slovensku. Ten ubytoval dve rodiny - dve mamičky s deťmi vo veku od 6 do 16 rokov z Ukrajiny priamo u seba doma. Keď sa starosta obce Štiavnické Bane v okrese Banská Štiavnica Stanislav Neuschl dopočul o hrôzach, ktoré sa dejú u našich východných susedov, neváhal ani na chvíľu a ihneď sa telefonicky spojil so svojími dlhoročnými priateľmi žijúcimi v rôznych častiach Ukrajiny.
Anketa
Pomohli ste aj vy takto ľuďom z Ukrajiny?
“Už dlhé roky mám priateľov v Ivano-Frankivsku a hneď v tej deň ako začala vojna, sme si s kamarátom telefonovali a poprosili ma, že potrebuje odviezť manželku s dvomi deťmi na Slovensko a takisto aj jeho švagrinú s dvomi deťmi z Kyjeva,” hovorí starosta, ktorý sa po nich hneď vybral a zároveň na hranice odniesol aj množstvo potrebných vecí, ktoré poskytli v rámci pomoci aj obyvatelia obce.
“Napokon som zmenil trasu, išiel som na maďarský priechod, pretože čakacie doby boli oveľa menšie. Už aj tam začal pribúdať počet ľudí, ale čakali v pokoji a keď som na miesto prišiel večer o 22. hod., bola už veľká zima,” poznamenáva Neuschl s tým, že dve mamičky, Ksenia a Valentyna so 4 deťmi sú už teraz našťastie v bezpečí - ubytoval ich aj so svojou rodinou u seba doma. Ich manželia však museli nanešťastie zostať na Ukrajine. Vysvetľuje, že sa mu ozvalo množstvo ľudí, ktorí chcú pomôcť čo sa týka ubytovania, ale aj práce.
“Už vieme 4 mamičky umiestniť do robôt a rovnako aj naša základná škola poskytne vyučovací proces pre ich deti. Otvoríme pre nich triedu, aby sa mohli vzdelávať a možno tento model prevezmú aj iné školy. Som hrdý Slovák, a som pyšný na všetkých, ktorí sú ochotní pomáhať. Myslel som, že nikdy nezažijeme žiadnu vojnu, ale vidíme, že to môže byť úplne ináč,” dodal.
Do zbierky materiálnej pomoci sa zapojili viacerí domáci, ktorí priniesli oblečenie, hygienické potreby i potraviny. “O zbierke som sa dozvedela od kamarátky. Priniesli sme sem veci, lebo nás hnevá čo sa deje a každý človek by chcel zvrátiť toto dianie. Pomoc, ktorú môžeme preukázať je minimálna,” povedala domáca Rozália.
Článok si prečítajte na ďalšej strane:
Na znak vďaky boršč
Jedna z mamičiek, ktorá sem prišla, Valentyna, nám so slzami v očiach priznala, že vo štvrok ráno sa zobudli do vojny a ten pocit je nepredstaviteľný. “Ráno sme počuli lietadlá nad našimi domami a streľbu. Pociťovali sme obrovský strach a nevedeli sme, čo máme robiť. Keďže nám priatelia ponúkli ubytovanie tu na Slovensku, rozhodli sme sa, že odídeme,” začína svoje rozprávanie. Cesta na hranice im trvala približne 20 hodín. Svojich manželov museli nanešťastie nechať doma, hoci ešte neboli povolaní.
“Nevedeli sme, ako dlho bude trvať vojna a preto sme sa rozhodli odísť do bezpečia. Máme šťastie, že tu máme priateľov, ktorí nám pomáhajú a boli u nás na Ukrajine už v minulosti viackrát. Prišli po nás ochotne až na hranicu,” poznamenala Valentyna. V čase, keď sme sympatické rodiny v pondelok navštívili, pristihli sme ich pri tom, ako práve varili tradičný ukrajinský boršč.
“Sú to veľmi srdeční ľudia, sami navrhli, že chcú pre nás niečo urobiť. A keďže my máme radi boršč a vždy sa naň tešíme, keď k nim prídeme na návštevu, tak sa ho rozhodli pripraviť,” hovorí s úsmevom starosta. Ešte predtým však zobrali deti do Základnej školy s materskou školou Maximilána Hella na hodinu angličtiny. Keďže je táto škola známa tým, že sa tu vyučuje ako povinný predmet sokoliarstvo, neskôr sa deti povenovali aj dravcom, o ktoré sa školá stará.
“S jedným ockom sa poznáme už 25 rokov, takže dve detičky tu už v minulosti boli. Chceli sme, aby aspoň nachvíľu zabudli na to, čo sa deje doma. Bol to pre nich úžasný zážitok,” uzavrel Stanislav Neuschl.