Tomáš spadol u kamaráta z terasy a ochrnul: Dnes pomáha iným ľuďom postaviť sa na vlastné nohy!

Tomáš Dittrich (40) sa na konci septembra 2019 vybral ku kamarátovi do práve skolaudovaného domu. Bola bežná nedeľa. „Išiel som si k nemu oddýchnuť. Bazén sa hrial a víno sa chladilo,“ opísal vtedy príjemnú atmosféru Tomáš. Všetko sa však v sekunde zmenilo. Na prvom poschodí sa oprel na terase o zábradlie, ktoré sa náhle utrhlo.

„Letel som z piatich metrov na chrbát. Vtedy sa mi roztrieštil jeden stavec a malý úlomok sa mi oprel o miechu,“ opísal ukrutnú bolesť. V nemocnici podstúpil 6-hodinovú operáciu. „Po operácii som mal nohy slabšie, dokázal som s nimi hýbať. Nevedel som však hýbať s členkami,“ prezradil. Doktor, ktorý za ním po operácii prišiel, mu povedal, že to je vážny úraz, keďže to zasahuje aj miechu. „Keď som sa doktora opýtal, či budem chodiť, povedal mi, že na vozík to nevidí,“ priznal sa. Na tretí deň po operácii však od pása dole ochrnul.

„Keď mi doktor oznámil, že som ochrnul, bol to veľmi zvláštny moment. Toto si človek nedokáže predstaviť, pretože fyziologicky to nie je prirodzená vec,“ skonštatoval Tomáš. „Zrazu som sa pozeral na nohy, ako keby boli cudzie, pretože som si ich vôbec necítil.“

Prvý rok bol podľa Tomáša veľmi náročný. Mal len 35 rokov a rozbehnutú svoju kariéru a veľké plány. „A zrazu bolo všetko úplne inak. Všetko, čo som mal rád, som už robiť nemohol,“ priznal sa. Keď sa dozvedel od svojho známeho neurológa, že už nikdy nebude chodiť, veľmi ho to zlomilo. Veľmi zle to niesla takisto jeho priateľka Oľa (27), dnes už jeho manželka. „Vtedy to bol taký moment, že buď - alebo...,“ priznal sa Tomáš. Dva roky začal veľmi intenzívne chodiť po rôznych rehabilitáciách. „Každý jeden, ktorému sa takýto úraz stal, chce urobiť všetko pre to, aby sa z vozíčka dostal.“

V Českej republike začal cvičiť v tzv. klietke, kde je závesný systém na cvičenie svalov rúk a nôh. Veľmi mu to pomáhalo, preto sa rozhodol, že si ju kúpi domov a nájde si fyzioterapeuta, ktorý by s ním doma cvičil. Okolo neho napokon vznikla komunita podobne hendikepovaných ľudí, ktorí chceli u neho doma v klietke cvičiť tiež. „Rehabilitácie na Slovensku totiž stoja neskutočné peniaze. Za dva týždne človek zaplatí aj 6-tisíc EUR,“ potvrdil Tomáš. Ľudia postihnutí úrazmi však potrebujú cvičiť sústavne, čo sa pri tak drahých rehabilitáciách ani nedá.

„Keď som chodil na rehabilitácie, všetko bolo veľmi sterilné a všade som bol len pacient. Ja som už nechcel byť pacientom,“ priznal sa. „Keď hlava funguje dobre, tak telo zapne,“ tvrdí Tomáš. Vidí to na ľuďoch, ktorí k nemu chodia cvičiť.

Tak sa rozhodol, že v Banskej Bystrici nájde nejaký priestor, kde by mohli cvičiť aj iní ľudia. „A zrazu z jednej klietky vznikol úplne na zelenej lúke priestor veľký 300 m²,“ pochválil sa. Zrodila sa tak unikátna posilňovňa pre hendikepovaných ľudí s názvom, ktorý vymyslel Tomáš - Neurogym.

Neurogym funguje už jeden a pol roka a komunita sa rozšírila až na 150 ľudí. Majú 7 fyzioterapeutov a prídu ďalší dvaja. Cvičí sa od 7.00 do 17.00 h. Za deň tam dokáže odcvičiť 32 ľudí. „Už nám je tento priestor malý,“ priznal sa. Fyzioterapeuti tu nastavujú ľuďom, kedy a ako budú cvičiť.

„K nám chodia ľudia z celého Slovenska, dokonca aj z Čiech,“ pochválil sa. Na rozdiel od iných rehabilitácií, kde sa cvičí približne 20 minút, v Neurogyme jedno cvičenie trvá až 2 hodiny. Všetko si ľudia platia sami. „Keby sme to mali financované cez poisťovne, tie nám nepreplatia viac ako 30 minút. To je veľmi málo,“ tvrdí Tomáš.

Spoplatnené sú len dve hodiny cvičenia s fyzioterapeutom, potom je celý priestor a všetky pomôcky, ktoré tam sú, pre ľudí zdarma. A nielen to. „Je to koncept rodiny, človek sem nejde len rehabilitovať a potom domov," vysvetlil nám Tomáš. Každý môže byť v posilňovni koľko chce, môže si tam čítať, dať si kávu, či porozprávať sa s kamarátmi.

„Cenu sme dokázali nastaviť tak, že to, čo by človek zaplatil na rehabilitácii v kúpeľoch za dva týždne, u nás za to dokáže cvičiť 5 až 6 mesiacov,“ pochválil sa. Hendikepovaný človek tak môže cvičiť pravidelne, a tak, ako mu vyhovuje. „Koľko si človek odcvičí, toľko aj zaplatí.“

Veľmi dôležité pre ochrnutých ľudí je to, aby cvičili z fyzioterapeutom. Dokonale totiž poznajú telo, majú prax, a preto vedia ako pracovať s človekom, ktorý si necíti končatiny.

„Ja si vôbec necítim nohy, neviem v akej ich mám pozícii. Neviem, či ma to bolí alebo nebolí, preto si môžem ublížiť,“ vysvetlil. Fyzioterapeut to však vie posúdiť. Zdraví ľudia si vôbec nevedia ani len predstaviť, že by necítili svoje nohy. "Keby si ochrnutý človek zlomil nohu, tak to ani necíti," poukázal Tomáš.

„Chcel by som odkázať všetkým ľuďom ktorým sa stal úraz alebo im bola diagnostikovaná nejaká choroba, nech sa nedajú ničím a hlavne nikým odradiť. Nech si idú za svojím cieľom, napriek tomu čo hovoria doktori," tvrdí Tomáš.

"Máme u nás viacero ľudí, ktorí po úraze miechy už nemali nikdy chodiť. Napriek tomu sa dnes vedia postaviť alebo chodiť s barlami. Rovnako ľudia so sklerózou multiplex začali opäť aktívne športovať a vrátili sa naspäť do života. Zázraky sa dejú, ale je za nimi veľa potu a sĺz. Nikdy sa netreba vzdávať,“ dodal na záver Tomáš.