Z pôrodnej sály smerovala okamžite do inkubátora. „Skorý príchod Stelky bol pre nás všetkých prekvapivý. Jej stav po narodení si vyžiadal okamžitú intenzívnu starostlivosť a podporu umelej pľúcnej ventilácie na neonatologickom oddelení v Košiciach,“ začala opisovať príbeh malej bojovníčky Stelky jej mama Mirka. V košickej nemocnici museli ostať dva mesiace, kým jej dcérka nenabrala potrebnú váhu.

 Hoci Stelka rástla, prišli ďalšie problémy. „Keď mala rok a pol lekári jej diagnostikovali detskú mozgovú obrnu. Počas prvého rôčika sa dokázala pretočiť na pravú stranu, na ľavú menej, nevedela loziť. Ľavá rúčka bola v pästičke a tuhá. Taktiež aj ľavá nôžka bola slabá. Dnes slúži ľavá rúčka ako pomocná, neuchopí do nej žiaden predmet a pri činnostiach ju využíva zriedka,“ priblížila nám Mirka, ktorá s rodinkou býva v Smižanoch. 

Rodičia malej bojovníčky sa rozhodli s osudom bojovať. „Stelka začala s rehabilitačnými cvičeniami podľa Vojtovej metódy už hneď v nemocnici. Domov k nej chodí cvičiť fyzioterapeutka, na týždňové turnusy chodíme do zariadenia do Košíc, navštevujeme centrum v obci Koš, kde maká s terapeutom z Egypta. Rehabilitujeme aj v Spišskej Novej Vsi a Dunajskej Lužnej," prezrádza mama malého dievčatka.

"Veľmi nás teší, že úsilie prináša ovocie, Stelka dokáže stáť s oporou, lezie po štyroch, snaží sa postaviť k nábytku a s pomocou chodítka a asistencie zvláda urobiť pár krokov. Keďže má šľachy poskracované, tak sa snaží postaviť cez špičku a ľavá rúčka je jej nápomocná. Sama však stáť ešte nedokáže,“ vymenuje rehabilitácie a úspechy mamka malej princezničky.  

Stelka, ktorá bude mať v januári šesť rokov, podstúpila v októbri operáciu nožičiek v Přerove. Po nej musí mať šesť týždňov nožičky v sadrách. „Na operáciu musela ísť kvôli spasticite, ktorou trpí. Nedokáže si vyrovnať nožičky. Naša pomoc ako rodičov je potrebná pri hygiene, obliekaní, toalete, premiestňovaní, dokáže sa napapať sama, ale je potrebné ju správne usadiť.“  

Operácia dopadla dobre. Pozrite si v galérii, ako sa Stelke darí.

Prečo sa rodičia rozhodli pre operáciu v Česku? „O danej nemocnici a konkrétnom lekárovi nám hovorili mamičky, ktorých detičky trpia podobným postihnutím. Boli s ním maximálne spokojné, preto sme to skúsili aj my. Koncom novembra nás čaká pooperačná kontrola,“ vysvetlila nám Mirka. Všetky procedúry sú finančne náročné.

„Ďakujeme všetkým, ktorí nám vždy darujú 2 percentá z daní. Z nich vieme pokryť náklady na časť rehabilitácií. Ďakujeme aj za rôzne zbierky, z ktorých výťažok nám pomáha,“ dodala.

Stelka je vnímavá slečna. Chodí do škôlky, je predškoláčka, obľubuje kolektív, rada kreslí, hrá sa, vystrája, tak ako každé dieťa. „Čoraz častejšie sa nás pýta: 'Kedy už budem chodiť sama, ako ostatné detičky?' Dobre vie, že musí pravidelne cvičiť, teraz po operácii vydržať v sadrách. Náš sen je, aby sa vedela postaviť na nožičky, prejsť koľko zvládne. Ona túži po tom, aby si mohla obuť topánočky 'klopkačky' a robiť v nich hluk.“ 

Stelka môže v súčasnosti len sedieť či ležať. Loziť, vystrájať a snáď aj robiť sama prvé krôčiky, bude môcť až po tom, ako jej dajú dole sadry. „Kreslím si, hrám sa, každý deň mám návštevu. Je to trošku nuda, ale vydržíme to,“ povedal nám priam dospelácky Stelka.

Prezradila nám ešte jeden koníček. „Rada pozerám hokej. Tatík a mamka má už aj zobrali do Spišskej (Novej Vsi – pozn.) na zápas. Dala som si hot-dog, odfotila sa s maskotom Ryskom. Mám aj šál a brankársku hokejku,“ pochválila sa slečna a dodala: „Keď mi dajú dole sadry, na dvore si zahrám hokej.“