Reklama

Slovensko má novú národnú kultúrnu pamiatku: Stal sa ňou tento hrad FOTO

Na snímke zvyšky Gelnického hradu z 13. storočia. Miesto známe ako Zámčisko slúži v súčasnosti ako mestský park.

Zdroj: Diana Semanová

Reklama

Pamiatkový úrad SR v uplynulých dňoch vyhlásil hrad v Gelnici za národnú kultúrnu pamiatku (NPK). Mesto Gelnica o tom informuje na sociálnej sieti.

"Som nesmierne rád, že naše úsilie dospelo do úspešného finále. Odteraz máme v meste novú NKP a ja verím, že je to len prvý, o to však významnejší krok k tomu, aby sa táto lokalita stala ešte viac atraktívnou a oveľa viac navštevovanou nielen domácimi, ale aj turistami z celého Slovenska či dokonca zahraničia," uviedol primátor Dušan Tomaško, ktorý pri procese vyhlásenia NKP vyzdvihol aktivitu občianskeho združenia Thurzov hrad v Gelnici.

Ako ďalej doplnil, už v tomto roku bude na hradnom kopci prebiehať archeologický výskum, vybuduje sa nový prístupový náučný chodník, ktorý na akropolu privedie ľudí priamo z Baníckeho námestia, a dôjde takisto k osvetleniu hradu.

Zdroj: Diana Semanová

Na snímke torzo Gelnického hradu, ktorý vznikol v 13. storočí.

Vyhlásenie hradu za NKP podľa neho zároveň umožní uchádzať sa v budúcnosti o finančné prostriedky, ktoré pomôžu nielen zachovať súčasné torzo hradu, ale aj rozvíjať na tomto mieste ďalšie projekty.

Anketa

Navštívili ste už Gelnický hrad?

  • Áno40%
  • Nie59%

Hlasovanie bolo ukončené

Pamiatkový úrad SR považuje hrad Gelnica za pamiatku nadregionálneho významu. "Torzo hradu predstavuje špecifické stavebné dielo nielen z hľadiska výstavby hradov a z hľadiska najstaršej hradnej architektúry v kontexte strednej Európy, ale aj zo špecifického hľadiska parkovej úpravy hradných ruín v období doznievajúceho romantizmu v druhej polovici 19. storočia," uvádza vo svojom rozhodnutí z konca januára.

Za NKP vyhlásil hrad s objektovou stavbou hradbový múr, hradný palác a hradné nádvorie.

História hradu

Gelnický hrad, Thurzov hrad, je hradná zrúcanina. Nachádza sa v meste Gelnica. Začiatky tohoto pôvodne kráľovského hradu sú nejasné. Bol však zrejme vybudovaný na ochranu kráľovských regálnych práv, a to najskôr po mongolskom vpáde. V polovici 15. storočia bol v rukách Jiskrovcov (1447 – 1462). Po ich porážke hrad aj bane daroval kráľ rodine Zápoľskovcom. V čase nepokojov a bojov o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom I. bol hrad značne poškodený. Po porážke Zápoľského ho kráľ daroval Alexovi Thurzovi (1531), ktorý zničený objekt opravil. Hlavnú pozornosť sústredil okrem renovácie obvodového opevnenia na prestavbu a dostavbu interiéru hradu. Vymretím Thurzovcov po meči prešiel hrad v roku 1636 do rúk šľachtickej rodiny Csákyovcov. V období stavovských povstaní hrad často menil majiteľov a bol svedkom mnohých bojov, ktoré sa mu napokon stali osudnými. V roku 1685 vyhorel a začal chátrať. Proces zániku urýchlila ešte v 19. storočí stavba mestskej radnice, ktorá bola postavená z hradného materiálu, resp. jeho ruín.