Slovensko je tretie najlepšie v Európe! Pozrite sa, ako sme to dokázali!
23. 2. 2021, 11:00
Národné parky na Slovensku vyhodnotil britský webový portál saveoneenergy.com ako tretie najkrajšie v Európe. Za najkrajší slovenský národný park označil Muránsku planinu.

Zdroj: Milan Kapusta

Zdroj: Beáta Javorčíková

Zdroj: JANA ČAVOJSKÁ
Galéria k článku
Národné parky dokazujú, že spolužitie človeka a prírody sa dá nastaviť tak, aby fungovalo. My máme 9 národných parkov, ktoré nám môžu závidieť široko-ďaleko! Pozrite sa prečo.
1. Národný park Muránska planina
Zdroj: Beáta Javorčíková
Špecifický polodivoký chov koní je jedným z dominantných symbolov Muránskej planiny.
Národný park Muránska planina je jeden z najmladších národných parkov na Slovensku. Nachádza sa na v okresoch Brezno, Rimavská Sobota a Revúca. Bol založený na ochranu Muránskej planiny, ktorá je súčasťou Spišsko-gemerského krasu.
Má rozlohu 203 km² a je tu viac ako 250 jaskýň, ktoré nie sú prístupné verejnosti a 15 priepastí. Najvyšší vrch národného parku je Fábová hoľa s výškou 1 439 metrov. Lesy pokrývajú asi 86 % rozlohy národného parku.
Medzi turistické atrakcie patrí 300 km označených turistických chodníkov a náučných trás.
Muránske sysle
Zdroj: Beáta Javorčíková
Miestne sysle sú už zvyknuté na veľké množstvo návštevníkov. Sú preto veľmi prítulné a dajú sa nakŕmiť či dokonca pohladkať. Preto si zo sebou nezabudnite zobrať nejaké to slnečnicové semiačko alebo ovocie!
Zdroj: fb/Michaela Mišička
Na Muránskej planine môžete obdivovať sysle úplne zblízka.
Tu môžete sysle pozorovať celkom zblízka.
2. Národný park Malá Fatra
Zdroj: ikipédia
V NP Malá Fatra rastie viac ako 900 druhov vyšších rastlín.
Národný park Malá Fatra sa nachádza v severnej časti pohoria Malá Fatra. Pestré geologické zloženie a výška dali život bohatej rastlinnej aj živočíšnej riši. Najvyšším vrcholom je Veľký Kriváň, ktorý má 1 709 metrov. Najznámejším vrchom národného parku je však Veľký Rozsutec, ktorý sa nachádza aj v jeho logu.
Na tomto území vedci popísali viac ako 900 druhov vyšších rastlín, pričom 22 druhov rastie len v západných karpatoch a jeden, jarabina Margittaiho, dokonca len v Malej Fatre.
V správe Národného parku sa nachádza niekoľko prírodných rezervácií a pamiatok, ako napríklad Dubovské lúky, Gogoľove mláky, Veľká Lučivná a aj nádherný Domašínsky meander.
Domašínsky meander
Zdroj: wikipédia
Domašínsky meander najväčším prírodným výtvorom v Malej Fatre.
Domašínsky meander najväčším prírodným výtvorom v Malej Fatre. Váh z troch strán obteká lesnatý vrch Domašín (575 m n. m.). Je v celých Západných Karpatoch ojedinelý. Vznikol postupným zarezávaním rieky Váh do dvíhajúceho sa pohoria koncom treťohôr.
3. Národný park Nízke Tatry
Zdroj: NAPANT
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) sa rozkladá medzi údoliami riek Váh a Hron.
Národný park Nízke Tatry (NAPANT) sa rozkladá medzi údoliami riek Váh a Hron. Má rozlohu 728 km². Park bol založený v roku 1978 a zaberá celé horské pásmo Nízkych Tatier. Najvyšší vrch je Ďumbier, ktorý meria 2 043 metrov. Pod vrchom Kráľova hoľa pramenia štyri slovenské rieky: Váh, Hron, Hnilec a Hornád.
Les pokrýva asi 70 % z celkovej rozlohy. Plošne najrozšírenejšie sú zmiešané lesy s bukom lesným. Veľmi hodnotná flóra je na vápencových bralách a sutinách. V oblasti Demänovských vrchov a Salatína sú prítomné všetky typické druhy rastlín, ktoré na Slovensku možno vidieť v týchto biotopoch.
Rastie tu tento chlpatý kvietok
Zdroj: wikipédia
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) rastie najmä vo vyšších polohách
Poniklec slovenský (Pulsatilla slavica) rastie najmä vo vyšších polohách. Ide o zákonom chránenú rastlinu, ktorá sa považuje za symbol jari. Tento nenápadný, modrofialový kvet nájdete na teplých krovinatých a trávnatých skalnatých stráňach. Rastie len v Západných Karpatoch. Pozor, je jedovatý. Nadzemná časť obsahuje jedovatú látku proanemonín, ktorá spôsobuje na pokožke zápal. V ľudovom liečiteľstve sa využíva na vonkajšie liečenie ekzému a reumatizmu.
4. Národný park Poloniny
Zdroj: severovychod.sk
Národný park Poloniny je najvýchodnejším slovenským národným parkom a Unesom bol zaradený do siete medzinárodných biosférických rezervácií. Bezprostredne susedí s poľským Bieszczadskim Parkom Narodowym a ukrajinským Užanskym nacionaľnym pryrodnym parkom. Horský celok, v ktorom národný park vyhlásili, je známy pod názvom Bukovské vrchy s pralesmi pôvodných bukovo-jedľových lesov v Európe so vzácnymi a ohrozenými druhmi rastlín a živočíchov. Žijú tu veľké šelmy - medveď hnedý, vlk dravý, rys ostro
Leží v najvýchodnejšej časti Slovenska, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Susedia s ním Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskyj nacionaľnyj pryrodnyj park na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km².
Až 80 percent parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významnú časť parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny.
Rožok
Zdroj: Wikipédia
Rožok je malá národná prírodná rezervácia s lesom pralesovitého charakteru
Rožok je malá národná prírodná rezervácia, ktorá sa nachádza na v Bukovských vrchoch. Je v nej les pralesovitého charakteru a nachádzajú sa tu hlavne buky. Rezervácia patrí pod Národný park Poloniny. Od 28. februára 2007 je rezervácia Rožok zapísaná v Svetovom zozname prírodného dedičstva UNESCO.
5. Národný park Slovenský kras
Zdroj: Wikipédia
Slovenský kras je známy pre svoj veľmi dobre vyvinutý skalný reliéf a bohatstvo jaskýň.
Rozkladá sa na juhovýchodnom Slovensku. Z administratívneho pohľadu sa nachádza v okresoch Rožňava a Košice-okolie v Košickom kraji. Má rozlohu 346 km².
Slovenský kras je známy pre svoj veľmi dobre vyvinutý skalný reliéf a bohatstvo jaskýň, ktorých je tu takmer 1300, teda takmer šestina všetkých známych jaskýň na Slovensku.
Jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu boli na základe spoločného nominačného projektu Slovenska a Maďarska zapísané na zoznam SvPD v roku 1995. V roku 2000 bola k pôvodnému projektu zapísaná Dobšinská ľadová jaskyňa. Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku. Verejnosti bola jaskyňa sprístupnená už rok po jej objavení a v roku 1887 bola ako prvá jaskyňa v Európe elektricky osvetlená.
Zdroj: tasr
Dobšinská ľadová jaskyňa je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku.
6. Národný park Slovenský raj
Zdroj: Milan Kapusta
Biely potok, pravostranný prítok rieky Hornád v Prielome Hornádu, vytvoril úzku dolinu s názvom Lezenie ľadopádov v NP Slovenský raj je už generácie obľúbené medzi horolezcami. Ešte minulú zimu sa na Podlesku konal Ľadový maratón, novodobý pretek v lezení ľadov a drytoolingu. Ľadový maratón v Slovenskom raji sa plánuje organizovať každý druhý rok. Pred koronadobou sa v Slovenskom raji organizoval aj medzi turistami populárny zimný prechod roklín.
Národný park Slovenský raj chráni oblasti horského pásma Slovenský raj, ktoré sa nachádza na severe Slovenského rudohoria. Má rozlohu 194,13 km². Prvé chránené územie v Slovenskom raji bolo vyhlásené už v roku 1890. Prvou chránenou rastlinou bol v roku 1936 plesnivec alpínsky.
Najvýraznejšiu stopu a jedinečný charakter územiu dala rieka Hornád s prítokmi, ktoré tu vytvorili početné rokliny, kaňony, údolia, vodopády a jaskyne. Najznámejšie rokliny sú 4,5 km dlhý Veľký Sokol, Suchá Belá, Piecky a Kyseľ, v ktorých sú početné vodopády.
Prielom Hornádu je najdlhším a najvýraznejším kaňonom (11,7 km), najvyšší vodopád je Závojový vodopád s výškou 70 m. Najväčšou vodnou plochou je Palcmanská Maša s rozlohou 0,85 km², priehrada na Hnilci, dokončená v roku 1956. Najvyšším vrchom územia je Predná hoľa (1 545 m n. m.),
Plesnivec alpínsky

Je to veľmi známa a chránená európska horská rastlina. Na Slovensku sa prirodzene vyskytuje vo Vysokých Tatrách, Veľkej a Malej Fatre a v Slovenskom raji. Kvitnúce stonky môžu dorastať do veľkosti 3 až 20 cm. Kvitne od júla do septembra.
Prielom Hornádu
Zdroj: Wikipédia
Prielom Hornádu
e približne 16 km dlhý úsek na hornom toku Hornádu od ústia Veľkej Bielej vody po Smižany. Od roku 1964 Národná prírodná rezervácia.
Hornád tu vytvoril kaňonovité údolie. Oddeľuje od centrálnej časti Slovenského raja tzv. okrajové pásmo. Údolie je miestami široké iba niekoľko metrov, brehy vysoké až 150 metrov. Prielom Hornádu nebol po celej svojej dĺžke vôbec priechodný až do roku 1974, keď sa ukončila výstavba chodníka Horskej služby. Tým sa sprístupnil jeden z najatraktívnejších turistických chodníkov v Slovenskom raji.
7. Národný park Veľká Fatra
Zdroj: Wikipédia
Národný park Veľká Fatra je dôležitý zdroj pitnej vody.
Väčšina jeho územia leží v južnej časti Žilinského kraja. Národný park Veľká Fatra je dôležitý zdroj pitnej vody vďaka vysokým zrážkam a nízkym vyparovaním v oblasti. Jadro pásma je zložené zo žuly, Žijú tu v hojnom počte všetky európske druhy mäsožravcov: medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Oblasť je populárna medzi turistami, predovšetkým kvôli peším túram. Neďaleko sa nachádza lokalita svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, osada Vlkolínec.
Zdroj: Wikipédia
Rys ostrovid (Lynx lynx) je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe.
Rys ostrovid je najväčšia voľne žijúca mačkovitá šelma v Európe patriaca do čeľade mačkovité. Vyskytuje sa na niekoľkých izolovaných územiach v strednej, severovýchodnej Európe, na Sibíri po centrálne ázijské pohoria a v malej časti severnej Ázie. Výskyt na Slovensku bol doložený na 52,9 % územia. V minulosti bol takmer vyhubený, no vďaka ochrane sa jeho populácia zväčšila. Loví malé a oslabené kopytníky srnčej a diviačej zveri.
8. Pieninský národný park
Zdroj: Wikipédia
Je to najmenší národný park na Slovensku,
Nachádza sa v západných Pieninách pri hranici s Poľskom. Je to najmenší národný park na Slovensku, jeho rozloha je 37,5 km² a ochranné pásmo 224 km². Leží v okresoch Kežmarok a Stará Ľubovňa v prešovskom kraji. Bol založený 16. januára 1967. Je známy predovšetkým vďaka prielomu rieky Dunajec, ktorý patrí medzi známe raftingové a turistické lokality. Park ponúka tradičný folklór a architektúru, hlavne obec Červený Kláštor a múzeum národnej kultúry.
Splavovanie Dunajca
Zdroj: Wikipédia
Červený Kláštor je kúpeľná obec Popri obci preteká rieka Dunajec, v pozadí vrchy Tri koruny.
Červený Kláštor je kúpeľná obec Popri obci preteká rieka Dunajec. Obec sa nachádza pri hraniciach s Poľskom. Názov obce vychádza z názvu kláštora „Červený kláštor“, ktorý v súčasnosti slúži ako turistická atrakcia. V roku 2012 boli obnovené kúpele Červený Kláštor - Smerdžonka kde sa liečia choroby kože a dýchacích ciest. Atrakciou je splavovanie Dunajca na drevených pltiach, až po hranice s Poľskom. Dĺžka splavu je 9km.
Zdroj: Wikipédia
Červený kláštor
9. Tatranský národný park
Zdroj: TASR Oliver Ondráš
Na snímke turisti obdivujú kvety na skalke v Expozícii tatranskej prírody - botanickej záhrady Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP) v Tatranskej Lomnici .
Tatranský národný park , TANAP, je najstarší a najznámejší. Bol založený 1. januára 1949 a o päť rokov neskôr sa vytvoril národný park aj na poľskej strane Tatier.
Dve tretiny chráneného územia pokrývajú smrekové alebo smrekovo-jedľové lesy. Na území Vysokých Tatier sa nachádza najvyšší vrch Vysokých Tatier, Slovenska a Karpát, Gerlachovský štít, ktorý meria 2 654,4 metra a tiež symbol Slovenska Kriváň so svojimi 2 494 metrami.
Zdroj: Stanislav Pivko
Pohľad na majestátny Kriváň z okolia Pribyliny.