Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Pán PREMIÉR, v Čechách REŠTAURÁCIE otvárajú - a my? Melieme z posledného, tvrdia podnikatelia

Zdieľať

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Slováci sa smejú z nových opatrení: Pozrite sa, čo vymysleli!
    Zdroj: facebook
    Reklama

    Robia všetko pre to, aby si udržali zákazníkov! Lenže napriek snahe je slovenské gastro v kritickej situácii. O to viac našich podnikateľov zarazilo, že v Čechách chystajú otvorenie reštaurácií, ale u nás sa toho podľa premiéra do konca roka nedočkáme.

    Aby si udržali štamgastov, varia do krabičiek, ponúkajú jedlo cez internet, rozvážajú ho zadarmo, vyhrievajú terasy, kupujú teplejšie deky, aby si zákazníci dali u nich aspoň kávu. Slovenské gastro je v kritickej situácii. Väčšina reštaurácií a kaviarní musela prepúšťať a zamestnancom, čo zostali, znížiť platy. Dokedy prežijú, netušia. najmä keď premiér Igor Matovič vyhlásil, že gastro prevádzky už zrejme tento rok v bežnom režime neotvoria. 

    Lebo gastro, to nie sú len stoly plné jedla a pitia, to sú predovšetkým ľudia a ich príbehy. Tu sú tri príbehy podnikateľov, pre ktorých je ich podnikanie životný štýl. Pozrite sa ako prežili prvú vlnu a ako prežívajú druhú.

    Drahomír Jacko: Čakáme na dobu PO

    Splnený sen Drahomíra Jacka, majiteľa kaviarne Music a Cafe sa stal súčasťou kultúrnej a spoločenskej každodennosti pre stovky Nitranov, a to aj pre živé koncerty jazzových, popových, bluesových či rockových kapiel. Naživo mali byť aj oslavy desiatych narodenín založenia Music a Cafe, ktoré pripadajú na tento rok. Lenže nebudú. 

    Zdroj: vladimir fedor

    Salaš u Franka robí všetko možné, aby prilákal hostí a 77-ročný majiteľ sa do dôchodku nechystá ani teraz.

    Výzva Sulíkovi

    Drahomír Jacko tesne pred európskymi aj parlamentnými voľbami takmer zadarmo poskytol svoje dobré meno a priestory kaviarne rôznym politikom, sľubujúcim zmenu. Medzi nimi bol aj Richard Sulík. O niekoľko pandemických mesiacov neskôr ho už ako ministra hospodárstva verejne vyzval, aby nenechali prevádzky, ako je tá jeho, padnúť. „Náš osud nie je v našich rukách. Jediné čo chceme, je aby ste nás nechali robiť našu prácu a my prežijeme,“ opakoval Drahomír Jacko na začiatku pandémie a opakuje to aj dnes, dúfajúc, že čoskoro príde vytúžená doba „po“.

    Pendlovanie medzi ministerstvami

    Majiteľ Music a Cafe sa totiž obáva, že štát prevádzkam nevie alebo nechce efektívne pomôcť. Ako člen Hudobnej únie Slovenska a Asociácie hudobných klubov Slovenska je súčasťou jednaní ľudí z kultúrneho a gastro sektora s ministerstvami. „Sedem mesiacov pendlujeme medzi ministerstvami. Napríklad ak máme aj gastro prevádzku, Ministerstvo kultúry nás odkazuje na Ministerstvo regionálneho rozvoja. To zas nemá schémy na pomoc a tak nás odkážu na Ministerstvo hospodárstva. Čo sa týka priamej pomoci prevádzkam, tak zatiaľ nikto nedostal nič.“

    Ľudské väzby

    Pomoc od marca do mája dostali len zamestnanci a ak mal majiteľ prevádzky šťastie, vyjednal si zľavu na nájomnom. Music a Cafe má 6 stálych zamestnancov a považuje ich za svoju profesionálnu rodinu. Preto ich amajiteľ odmietol ich prepustiť, aj keď od marca musel zrušiť koncerty a tržby rapídne klesli. „Mám tu dve skoro 40-ročné dámy. Jedna z nich má deti a je samoživiteľka. Mám napríklad zamestnanca so zdravotným znevýhodnením, ktorému sme držali počas pobytu v nemocnici miesto. Naše ľudské väzby sú dosť silné,“ vysvetľuje Drahomír Jacko.

    Benefit: Nula!

    Od marca do mája mu štát preplácal 80 percent platu zamestnanca, no keďže sa počíta z minimálnej mzdy, tak bežnej v gastrobiznise, nie je to veľa. Plus musí platiť za zamestnancov odvody a celý benefit sa tak v absolútnom vyjadrení dostáva na nulu. Ak by šli zamestnanci na úrad práce, dostanú len 55 percent mzdy. „Aby prežili, dávam im peniaze navyše. Vymýšľam prácu, napríklad sa snažíme dodávať kávu a občerstvenia pre ľudí z prevádzok v nákupnom centre kde sídlime. My sa zase snažíme nakupovať v tamojších obchodoch a tak si navzájom pomáhame.“

    Druhou pomocou od štátu je preplatenie nájmu, ak sa dohodne s prenajímateľom. Našťastie sa dohodol s  obchodným centrom Centro, že mu stačí platiť polovicu nájmu a štát mu tak preplatí zvyšnú polovicu. Ďalšie tisíce mesačne však musím platiť za takzvané spoločné prevádzkové náklady, plus elektrinu a vodu. V máji táto pomoc prestala platiť a tak zostala Drahomírovi Jackovi len dobrá vôľa prenajímateľa, ktorý svoju zľavu v nájomnom stále drží.

    Istú nádej prinieslo letné uvoľnenie. Hoci priamu pomoc prevádzkam stále nedokázal načrtnúť, štát preplácal mzdy zamestnancov podľa prepadu tržieb. Tie boli od 40 do 80 percent. „Niekedy to bolo aj viac, no tabuľka väčší prepad tržieb nepozná,“ hovorí s trpkým úsmevom Drahomír Jacko. Koncerty bolo možné robiť v exteriéri, aj keď pre maximálne sto ľudí. Ale keď bola možnosť robiť si svoju prácu, tak sa na to vrhli naplno. Do októbra usporiadali 36 koncertov. Okrem lokálnych umelcov zahrali aj veľké mená, napríklad Gladiátor, Robo Opatovský, Henry Tóth, Horkýže slíže, či Desmod. Všetko za priateľských pandemických podmienok, aby si všetci trošku privyrobili. 

    Ďalšia rana

    S druhou vlnou pandémie v októbri prišla ďalšia rana pre už oslabené Music a Cafe. Vláda sa na priamu pomoc kultúrno-gastronomickým prevádzkam stále nezmohla. Drahomír Jacko odmieta prepustiť zamestnancov. „Som taký rojko, stále verím, že čoskoro nastane doba „po“, náš osud bude v našich rukách a nie v rukách štátu, ktorý nám nedokázal efektívne pomôcť, aj keď  premiér čiastkové opatrenia vyhlasoval za úspech a veľkú pomoc,“ konštatuje Jacko.

    Toto potrebujeme

    Odhodlaný majiteľ Music a Cafe by uvítal napríklad preplatenie časti prevádzkových nákladov priamo podniku, aby okrem iného nemusel byť odovzdaný na milosť prenajímateľa. „Alebo nech nám odpustia platenie daní, odvodov či DPH, aspoň dočasne. Keď sa vrátime do normálu, štátu to vynahradím, o návrat zákazníkov sa vôbec nebojím, svoju prácu milujem,“ hovorí majiteľ.

    V rámci nastavenia mysle „nejako musíme prežiť“ v týchto dňoch húta, či investovať do vykurovaného stanu, kam si štamgasti prídu dať kávičku, aj keď je zima a počasie pod psa. Od 3. novembra totiž opäť štát povolil okienkový predaj. „Návyky ľudí sa však zmenili, niektorí sa boja byť jeden vedľa druhého, je ťažké odhadnúť, či sa mi investícia do stanu a vyhrievania oplatí,“ dodal neisto.

    Ďalší príbeh nájdete na nasledujúcej strane

    Andrea Ena: Nebudem klamať, je to kritické

    „Nie sme tu na to, aby sme sa sťažovali. Bojujeme ďalej. Pracujeme, robíme a vymýšľame čo sa dá, ale situácia je už kritická. Nebudeme klamať. Je to trápenie pre každého podnikateľa a dlho sa už táto situácia nedá zvládnuť,“ povedal nám majiteľ bratislavskej reštaurácie U Taliana Andrea Ena.

    Zdroj: archív AE

    Počas korony sa U Taliana objednáva najviac pizza „cez ulicu“.

    Napriek všetkému sa im podarilo udržať si všetkých zamestnancov, hoci z čašníkov sa stali šoféri pri rozvoze jedál. „Pomoc od štátu ešte neprišla, stále na ňu čakáme! Takže nevieme na čom sme a ja sa obávam, že keď ešte aj v januári budú reštaurácie a iné podniky zatvorené, tak už nebude na prežitie stačiť to, čo podnikáme teraz. Viem, že to musíme nejako zvládnuť, ale nápady dochádzajú a pomoc neprichádza,“ zamyslel sa Andrea.

    Momentálne prevádzkujú namiesto reštaurácie donáškovú službu jedál a obchod s talianskymi potravinami. Napriek nízkym teplotám majú stále otvorenú aj terasu a tiež časť reštaurácie v zimnej záhrade. „Dvere sú tam stále otvorené, a tak je už chladno aj tam. Skúšame, kým sa dá, ale je to problém, keď vám vonku obed za 5 minút vychladne,“ povzdychol si Andrea, ktorý zainvestoval do ohrievačov, aby si ľudia aspoň chvíľu pohli posedieť.

    „Včera sme tu mali aj návštevu z polície, niekto nás udal“ prezradil Andrea. „Ako sa hovorí, závisť si treba zaslúžiť, “ zasmial sa šéfkuchár, na ktorého niekto napísal udanie v taliančine, že jeho reštaurácia je napriek opatreniam otvorená. „Ale nie. My máme otvorenú len časť, ktorá bola skolaudovaná v roku 2017 ako zimná záhrada. Máme na to papiere, takže polícia prišla, urobila svoju prácu a odišla. Zostávame teda otvorení aj podľa najnovších pravidiel, lebo podľa toho, ako sme to pochopili, môže byť  zimná záhrada otvorená aj podľa nich,“ dodal spokojne s tým, že najdôležitejšie je, že jeho zamestanci majú stále robotu. „Od štátu totiž ešte stále neprišla žiadna pomoc, len sľuby,“ povzdychol si majiteľ obľúbenej reštaurácie. 

    A čo si ľudia najviac objednávajú? „Denne spravíme 100 aj 150 pízz, tie tvoria 70 percent objednávok, z ostatných jedál idú najlepšie cestoviny a morské plody, ale aj moje zákusky,“ pochválil sa Talian. Popravde však povedal, že v poslednom čase rozvoz jedál klesol o 20 percent. „Zákazníkov už nebaví sedieť doma a jesť jedlá z krabice. Preto všetci pevne veríme, že situácia sa ešte do konca roka zlepší a my si aspoň trochu vydýchneme a znížime straty,“ vysvetlil všeobecný gastronomický smútok. 

    Ďalší príbeh nájdete na nasledujúcej strane

    Norbert Frank: Sme na hrane prežitia

    Norbert Frank (77) aj keď nemusel, rozhodol sa zúčastniť plošného testovania na covid. Počkal si na negatívny výsledok, zavolal svoju partnerku a zbehli sa pozrieť na jeho rozmerný prízdny salaš. Len tak, či je všetko v poriadku. Sadol si na trávnik pred svoje celoživotné dielo a zahľadel sa na pol metrový nápis nesúci jeho priezvisko. S dojatím si zaspomínal, ako si takmer pred štvrťstoročím kupoval salaš Poľana a rozhodol sa reštauráciu s motorestom premenovať na Salaš u Franka. „Aby som si tými polmetrovými písmenami vždy pripomínal, že podľa kvality mojich služieb budú ľudia posudzovať priamo mňa, že vsádzam svoje dobré meno a reputáciu, čo ma bude vždy nútiť zvyšovať latku kvality,“ spomína legenda zo Starej Ľubovne, pokračovateľ storočnej rodinnej gastronomickej tradície.

    Zdroj: PIROSKA

    MUSIC A CAFÉ v Nitre pred pandémiou.

    Na salaši je zamestnaných 54 ľudí, z toho niektorí tam pracujú aj 25  rokov. Popri tom je od roku 1996 významným odberateľom kvalitných lokálnych bio produktov.  

    Hlavné je neprepúšťať

    Keď ste ešte pred pandemickými opatreniami vstúpili do hlavnej jedálne rozmerného salaša, rozdeleného až na šesť rôznych priestorov, mohol vás upútať veľkorysý jedálny lístok. Nie len bohatou ponukou tradičných jedál z kvalitných surovín a ručnou výrobou slížov, halušiek či pirohov. V menu totiž nájdete fotografie a funkcie všetkých zamestnancov bez rozdielu a vidíte, že Norbertovi Frankovi na ľuďoch záleží a že vybudoval pozoruhodný podnik.

    To všetko sa začalo rúcať príchodom prvej vlny pandémie. „Využili sme možnosť, že štát preplácal 80 percent mzdy našich zamestnancov od marca do polovice mája a potom preplácanie mzdy podľa miery strát na tržbách. To nás držalo a drží ako tak nad priepasťou. Odmietam totiž prepúšťať, chcem celý podnik v rovnakom rozsahu držať až kým to pôjde,“ vysvetľuje Norbert Frank.

    Tržby cez okienko: Len 20%

    Rozbehol predaj jedál cez okienko do jednorazových obalov, no celkové tržby klesli na úbohých 20 percent. Zo salaša, ktorý má vďaka neustálemu rozširovaniu aktuálnu kapacitu 400 stoličiek zrazu využívali len zlomok.

    Nižšie DPH či odvody nás môžu zachrániť

    Potom prišiel nešťastný október a druhá vlna pandémie. Norbert Frank, aby nemusel prepúšťať, zobral si úver a začal čerpať aj zo svojich osobných úspor, ktoré si šetril na odpočinok. „Keď je zima, aj menej ľudí chodí po jedlo cez okienko. Aktuálne, pri dodržaní pandemických opatrení môže u nás naraz v exteriéri stolovať len 28 ľudí z 200 miest v bežnej zimnej prevádzke,“ hovorí Norbert Frank. Aj keď využíva podporu štátu v podobe preplácania zamestnaneckých platov a dotácie, uvítal by, aby štát, aspoň dočasne všetkým poctivým, dane platiacim podnikateľom v gastrobiznise znížil nešťastnú DPH na aspoň 10 percent. „To by nám pomohlo lepšie bojovať so situáciou a prežiť. Taktiež by sme uvítali zníženie sociálnych a zdravotných odvodov.“  

    Prežiť pre Norberta Franka, zamestnávateľa viac ako päťdesiatich zamestnancov, však znamená nemusieť prepúšťať, veď „kvalitných ľudí je málo a hľadať nových by bolo veľmi ťažké“. Prežiť, znamená absolútnu zodpovednosť a napäté čakanie, či sa niekto v prevádzke nenakazí covidom, čo by znamenalo karanténu a odstavenie prevádzky. Tomu by sa rád skúsený gastropodnikateľ vyhol, lebo to môže byť pre celú prevádzku zničujúce. Prežiť tiež znamená dočkať sa konca pandémie a obnovenia takých podmienok, za ktorých si budú môcť kuchári, kuchárky, ľudia vo výrobe, technici, prevádzkari, čašníci a čašníčky jednoducho robiť svoju robotu.

    A napokon, prežiť pre Norberta Franka osobne znamená, môcť realizovať svoje vízie vyvierajúce z energie štyridsiatnika, ktorou tento skúsený senior oplýva.

    Prečítajte si tiež:

     


     

     


     

     

    Vyberáme pre vás niečo PLUS