Slavo (52) bol závislý, neskôr prešiel peši 2000 kilometrov: Svojím príbehom inšpiruje druhých

Slavomír Duchovič (52) sa dvakrát vydal na výnimočnú cestu po hraniciach Slovenska, pričom na každej z nich prekonal takmer 2-tisíc kilometrov. Pred cestami Via Slovakia však absolvoval najznámejšiu diaľkovú trasu na Slovensku – Cestu hrdinov SNP. Tá ho priviedla k myšlienke posunúť svoje výzvy ešte ďalej.

„Po skončení SNP som premýšľal, čo ďalej. Dozvedel som sa o jednom chalanovi, ktorý obišiel celé Slovensko, a povedal som si, že to musím skúsiť aj ja,“ vysvetľuje. Na prvú trasu Via Slovakia vyrážal s priateľmi a plánoval ju ako dobrodružstvo plné spoznávania histórie, kultúry a prírodných krás Slovenska. „Spojili sme klasický hiking, turistiku a trempovanie. Objavili sme miesta, o ktorých sme ani netušili, že ich máme,“ spomína.

Pri prvej ceste ho sprevádzali dvaja priatelia, neskôr sa k nim pridal ďalší. Naplánovali si trasu tak, aby zahŕňala miesta bohaté na pamiatky a zaujímavosti. Najviac ho však očarilo južné Slovensko – fascinoval ho tok Dunaja, malebné dedinky, múzeá, ale aj pohostinnosť ľudí. „Ľudia nás vítali, pohostili, boli úžasní. Napríklad taký Tokaj je doslova klenot, ktorý treba objaviť,“ opisuje zážitky.

Druhá cesta bola zameraná na nakrúcanie dokumentárneho filmu Via Slovakia režiséra Víťazoslava Chrappu. Na túto výpravu sa Duchovič pripravoval dôkladne – študoval mapy, konzultoval s odborníkmi a zameral sa na špičkovú ultralight výbavu.

„Batoh, v ktorom som niesol všetky nevyhnutné veci vážil len 7,8 kilogramu. Celková váha aj s jedlom v tom najhoršom prípade tak neprekročí 12 kíl. Takýto komfort znamená väčšiu voľnosť. Môžem ísť rýchlejšie a tiež sa môžem obzerať okolo seba, nebolí ma chrbát,” vysvetľuje. Príprava však nestačila na všetko, a počas prvej  cesty narazil aj na vážne problémy.

Vyštartoval totiž 10. júla v tých najväčších horúčavách a na južnom Slovensku zažil doslova kritické chvíle. „Horúčava mi spálila chodidlá, popraskali mi pľuzgiere, dostal som zápal. Voda mi došla a jedna reštaurácia, na ktorú som spoliehal, bola zatvorená. Našťastie ma zachránili náhodní ľudia – dali mi jedlo a minerálku,“ spomína na ťažké chvíle. Neskôr ho zachránili holandskí manželia Ester a Fred.

Keď ho videli v zúboženom stave, poskytli mu pomoc, dali mu jedlo, ľadové obklady a dokonca vlastnú izbu vo svojom dome. Keď večer dostal horúčky, odviezli ho na pohotovosť do Veľkého Krtíša, kde dostal antibiotiká. „Dodnes im som za ich pomoc nesmierne vďačný,“ dodáva.

Takéto cesty sú fyzicky i psychicky náročné a človek sa musí v danej chvíli spoliehať len sám na seba. Prespáva kde je to v danej chvíli možné a rovnako je to aj so stravovaním. „Na takýchto trekoch sa človek očistí – telo aj myseľ prechádzajú zvláštnym procesom. Najskôr cítite vyčerpanie, no postupne prichádza pocit pokoja a rovnováhy,“ opisuje.

Slavo však na svojej ceste bojoval nielen s fyzickými prekážkami, ale aj s vlastnou minulosťou. Kedysi totiž bojoval so závislosťou od drog. „Začalo to nenápadne. Mal som vlastnú firmu a nestíhal som pracovné tempo. Kokaín mi spočiatku dával pocit, že zvládnem všetko, no postupne sa intervaly medzi dávkami skracovali a dávky sa zvyšovali. Zrazu som bol na dne a ani som nevedel, ako som sa tam dostal,“ spomína.

Po páde nasledovalo liečenie, no ani návrat do bežného života nebol jednoduchý. „Z klubu abstinentov mi pomohli výlety do prírody. Tam som zažil prvé oslobodenie. No keď prišli horšie obdobia, fyzický výkon sa stal mojou terapiou,“ hovorí.

Prvýkrát zažil fyzické aj emocionálne očistenie na Trnavskej stovke, kde musel prejsť 100 kilometrov za 24 hodín. „Plakal som, smial som sa a vrátil som sa úplne psychicky vyčistený,“ hovorí o momente, ktorý ho inšpiroval začať s diaľkovými pochodmi. Výprava však nebola len o ťažkostiach. Dokument o jeho ceste zachytil aj adrenalínové výzvy, ako zoskok z lietadla, výstup na Gerlach či zipline.

„Keď som skočil z lietadla a videl krajinu, ktorou som prešiel, bol to neopísateľný zážitok,“ spomína Duchovič. Via Slovakia bola pre Slavomíra nielen cestou fyzického výkonu, ale aj hlbokým osobným zážitkom. Dnes abstinuje už 16 rokov a snaží sa inšpirovať iných. Už teraz však plánuje ďalší veľký projekt – putovanie hranicami okolo Československa.