Tejto problematike sa už dlhú dobu venuje aj potravinový kritik, poslanec NR SR a člen kontrolného parlamentného výboru pre poľnohospodárstvo za oblasť potravín Patrick Linhart (Sme rodina).
Podľa jeho slov sa na tržniciach nedodržiava zákon o označovaní potravín. „Každý produkt, ktorý nie je označený, sa nesmie predávať. Presne toto skoro nikto na trhoviskách nedodržiava. Myslím si, že to je aj preto, lebo nikto na to nedohliada,“ prezradil.
Podľa neho zlyháva štátna veterinárna a regionálna správa, aj daňová zložka. „Každý to vysvetľuje tak, že sú pracovne poddimenzovaní,“ dodal.
A tak my, bežní konzumenti, nakupujeme podražené produkty v domnienke, že kupujeme čerstvé, zdravé slovenské výrobky. Pcháme do vrecka peniaze ľuďom, ktorí iba nakúpia nekvalitnú zeleninu z dovozu a vydávajú ju za svoju domácu. Čo je na veci zarážajúce, nestalo sa tak raz a tento problém trvá dlhé roky všade na Slovensku a my si ani pôvod produktu overiť nevieme a sme odkázaní na dobré slovo predajcu.
Ako Patrick Linhart kontroloval predajcov na trhu si pozrite na videu.
Patrick Linhart nám však potvrdil, že sa snaží, aby sa takýto klamlivý predaj obmedzil. „Prvým z týchto riešení by bolo, že zeleninoví obchodníci, alebo aj prebalovači, budú mať vyhradený priestor, ktorý pre nich nebude až tak lukratívny. Ja si myslím, že by mali byť uprednostňovaní slovenskí pestovatelia,“ vysvetlil nám. „My v rámci platnej legislatívy EU nemôžeme diskriminovať nikoho a preto označíme toho, kto je slovenský producent a čo je slovenský produkt. Na to napríklad prvosurovina ako je povedzme mrkva musí byť 100% zložky, čiže celá musí byť slovenská. V spracovanej surovine to musí byť zase 75% zložky pôvodom od nás, napríklad slovenské mäso v párkoch musí obsahovať 75% a zvyšných 25% iné ingrediencie v danom párku môžu byť dovezené zo zahraničia. Iba vtedy môžeme označiť produkt za certifikovaný a slovenský,“ vysvetlil nám stratégiu.
