Čo sa to deje v Národnom parku? Namiesto relaxu v prírode vás čaká stavenisko!

Náš najväčší národný park mení rok čo rok svoju tvár. Bohužiaľ k horšiemu! Neprestávajúca ťažba dreva a výstavba prebieha aj v tých najvyšších ochranných pásmach. Napríklad pri národnej pamiatke európskeho charakteru, Vrbickom Plese ste jednou nohou doslova na stavenisku. Na tento stav zareagovala aj Slovenská inšpekcia životného prostredia. 

„Výkonom štátneho dozoru bolo zistené, že stavebník objednal výrub drevín v Demänovskej doline bez právoplatného súhlasu orgánu ochrany na výrub drevín a bez vyznačenia výrubu dreviny, a teda bez splnenia podmienok zákona o ochrane prírody a krajiny,“ informovala inšpekcia. Ako ďalej dodala Iveta Hučko Stypová zo Slovenskej inšpekcie životného prostredia, nemajú podozrenie zo spáchania trestného činu a výrubom sa orgány činné v trestnom konaní nebudú zaoberať. 

„Ešte pred pár rokmi to tu vyzeralo tak ako si pamätám z detstva. Dnes to tu nespoznávam. Chceli sme si spraviť dovolenku v prírode. Je to tu však len jedno veľké stavenisko. Ešte minulý rok sme mali krásny výhľad na vrcholce Nízkych Tatier. Dnes ich zakrýva vyrastajúci hotel“ posťažovala sa sklamaná návštevníčka Marta z Banskej Štiavnice.

Nadmerná ťažba aj v najchránenejších územiach národného parku, kvôli ktorej si na nás aktuálne posvietila už aj Európska únia. Budovanie lesných ciest a zvážnic bez povolenia, následné povodne zapríčinené nerozvážnou ťažbou, nové hotely, lanovky a zjazdovky. To všetko sa deje v Nízkych Tatrách.

Ubúdajúce lesy a ich bezohľadná ťažba má následky aj v živočíšnej ríši. Jeden z najohrozenejších druhov, hlucháň hôrny je na pokraji vyhynutia. Podľa štúdie Petera Klinga z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene nastáva problém už aj v genetike hlucháňa.

Na mapách z rokov 2016, 2018 je zreteľne vidno, ako sa staré lesy z pohorí kompletne vymazali. U hlucháňov došlo ku genetickej fragmentácii. Znamená to, že vzhľadom na to, že v niektorých lesoch sa nachádzajú už len posledné jedince, pária sa medzi sebou geneticky príbuzné kusy.

Keby sa v Nízkych Tatrách kalamita neťažila aspoň v jadrových zónach, tak by populácia hlucháňa začala rásť. Dokazujú to seriózne štúdie zo Šumavy, z Bavorského lesa, kde sa kalamita aj napriek veľkému tlaku lesníkov nespracovala. Populácia tu narástla päťnásobne! Vyjadril sa lesník a vedec Martin Mikoláš, ktorý je okrem iného aj hlavným zostavovateľom Programu záchrany tetrova hlucháňa na území Slovenska.

V zimnej sezóne to v Demänovskej Doline v ranných hodinách vyzerá tak, ako by bola do doliny odklonená diaľnica. Kolóny zvyknú siahať až do Liptovského Mikuláša. Tak isto to vyzerá aj v radoch na lanovky v stredisku Jasná, Nízke Tatry.

„V zime v ranných hodinách radšej do auta ani nesadáme. Manžel však chodí z nočnej a cesta ktorá zvyčajne trvá 15 minút sa denne predĺži na viac ako hodinu. Neviem, čo by bolo riešením no situácia je neúnosná," posťažovala sa obyvateľka Demänovskej Doliny Katarína.

Spýtali sme sa teda na názor a možné riešenie starostky obce Demänovská Dolina, Ľubomír Klepáčovej.

„Všetky stavby sú v súlade s územným plánom. Viete, 30 rokov sa tu nič nebudovalo a to čo sa momentálne deje u nás je snáď to isté, čo sa v Alpách dialo pred päťdesiatimi rokmi. My ako obec sa momentálne snažíme o projekty v oblasti životného prostredia. V rámci záchrany lesov vysádzame spolu so združením Vrbica množstvo stromčekov. Pracujeme aj na projektoch bezpečnosti a infraštruktúry. Čo sa týka zimnej sezóny, je pravda, že s dopravou je tu problém. Zimy sú slabé a Jasná je jedno z mála miest kde máte istotu dobrej lyžovačky aj ak zima nepraje. Všetci sa preto hrnú sem. Priala by som si, aby mali ľudia na vec pozitívnejší pohľad.“ povedala nám pani starostka.

Developer na naše otázky doposiaľ neodpovedal. 

Mohlo by vás zaujímať: