Z rušňovodiča profesionálny hudobník: Gitarista Stano Počaji miluje Štiavnicu a čo prezradil?

Gitarista Stanislav Počaji (59), ktorý pochádza z Tekovských Lužian, no už roky žije v Kvetoslavove, je jedným z tých, ktorí si historickú Banskú Štiavnicu doslova zamilovali. “Štiavnica je moja srdcovka už odmalička, pretože sa sem prisťahoval môj brat, ktorý tu celý život vyučoval klavír na ĽŠU. Okrem toho tu býval aj môj najlepší kamarát Ľuboš, s ktorým sme tu strávili pekné časy a napokon som sa tu skamarátil s ďalšími ľuďmi,” povedal nám, keď sme ho navštívili na chatke pri tajchu Bakomi, kde aktuálne oddychuje.

Rovnako mu učarovalo samotné prostredie a hlavne tajchy. “Mám tu stále časť rodiny i kamarátov a kultúrne podhubie je tu tiež zaujímavé. Viem si predstaviť, že by som sa sem presťahoval,” hovorí s úsmevom Stano Počaji, ktorý v rámci svojej profesie učí v hudobnej škole, koncertuje a pracuje ako dramaturg v jazzovom klube JazzTikot v hlavnom meste. V Štiavnici čiastočne dovolenkuje a oddychuje, no zároveň dokončuje svoju prácu na najnovšom albume. “Ten je založený na textoch Petra Konečného, ktorý ich vydal v zbierke básní s názvom “Krátky príbeh o láske” a ja som ho zhudobnil. No a teraz prišiel čas ho vypustiť ako album,” poznamenáva.

Stanislav Počaji sa začal venovať hudbe už ako malý chlapec, jeho začiatky smerujú k baptistickému zboru v Tekovských Lužanoch, kde nebolo možné vyhnúť sa muzike. Nachádzal sa tu totiž mandolínový a dychový orchester, mládežnícka kapela s elektrickými gitarami a tiež zmiešaný zbor. Neskôr, na strednej škole začal s gitarou, našiel si prvého učiteľa, no viac-menej sa učil hlavne sám. “Keď som sa oženil, založil som si prvú kapelu a potom začala moja profesionálna dráha. Mal som šťastie a našiel som správnych muzikantov, s ktorými sme založili kapelu Bossa Noha a odvtedy sa motám na jazzovej scéne a v priľahlých oblastiach až doteraz,” vysvetľuje. 

Akej práci sa venoval v minulosti, si prečítajte na ďalšej strane:

Avšak, ešte predtým, ako sa naplno začal venovať hudbe, vyštudoval dopravnú priemyslovku v Trnave a hneď po nej pracoval 10 rokov ako rušňovodič. Vždy, keď však mal voľnú chvíľu, zobral so sebou na lokomotívu gitaru a tam, namiesto lúštenia krížoviek alebo čítania, hral na nej. “Túto prácu som vnímal ako nutné zlo, bolo to predovšetkým kvôli 5 mesačnej vojne, aby som nemusel ísť na dva roky. Ale bolo to zaujímavé, len som vedel, že ju nechcem robiť celý život,” ozrejmuje Počaji, ktorý práve počas tohto obdobia rozbehol vlastnú kapelu a železnicu nadobro opustil.

Hoci to bolo pomerne náročné, vždy sa snažil popri hudbe robiť rôzne práce. “Oženil som sa, založil som si rodinu a vychovali sme štyri deti. Jedna dcéra žije už roky v USA, ďalšia v Prahe, tratia na Slovensku a syn v Brne. Nikto z nich však nie je muzikant, no vedia si niečo rekreačne zahrať. Nie je mi to ľúto, vždy som dúfal len v to, že si nájdu niečo, čo ich bude baviť,” hovorí. Málokto by tiež povedal, že je už starým otcom - má 11 vnúčat a v súčasnosti očakávajú aj ďalšie.

Čomu sa aktuálne venuje, si prečítajte na ďalšej strane:

Primárne sa venuje jazzu, bluesu a folku, i podobným žánrom. Vďaka hudbe sa mu už podarilo precestovať nevídaný kus sveta, a to najmä vďaka práci na lodiach. “Pracoval som totiž na zámorských lodiach od Islandu po Argentínu a podarilo sa mi precestovať pomerne veľa. Odchádzal som zvyčajne na 2-3 mesiace a potom som sa zas na niekoľko mesiacov vracal domov. Rodina z toho odlúčenia samozrejme nadšená nebola,” priznáva hudobník, ktorý má za sebou spoluprácu s mnohými zvučnými menami. Aktuálne nahráva album, na ktorom sa objavia osobnosti ako Peter Lipa, účasť prisľúbil aj Pavol Hammel, či Kamil Mikulčík a systematicky spolupracoval aj so Szidi Tobias, či s Michalom Horáčkom.

“Pre mňa to nie je ani tak o menách ako skôr o tom, akú hudbu robíme. A na čo som najviac hrdý? Je to album, ktorý sme zložili s nórskou pesničkárkou Caroline Hitland a natočili sme ho s muzikantami svetového kalibru, ako bol napríklad Paul Wertico z Pat Metheny Group, ktorý hral na niektorých skladbách bicie, Martin Valihora, Marcel Buntaj a veľa skvelých muzikantov. A hlavne jej pesničky a texty sú vynikajúce, sama bola veľmi spokojná s výsledkom,” dopĺňa Stano Počaji s tým, že táto spolupráca bola jedna z najlepších a tento album ešte čaká v šuflíku - rád by ho vypustil von na budúci rok.