Poriadny bašavel a koňak za tisícku, jedlá od výmyslu sveta: Novoročné oslavy ako sa patrí!
5. 1. 2024, 16:00 (aktualizované: 18. 12. 2024, 15:34)
Vianočné sviatky a oslavy Nového roka sú pre každú rodinu tie najvýnimočnejšie a pritom sú vo svojej podstate tak podobné. Rómovia zas prežívajú tieto radostné chvíle po svojom. Viac o tom, ako prebiehajú tieto sviatky v rómskych rodinách, nám prezradil spoluzakladateľ rómskeho Občianskeho združenia Lovári, Jaroslav Bihary (60) z Nitry.
Zdroj: archív JB
Zdroj: archív JB
Zdroj: archív JB
Galéria k článku
Podľa neho je väčšina Rómov katolícky založená a tento sviatok narodenia Ježiša považujú za mimoriadne dôležitý. “Pred 50 rokmi, keď som bol ešte dieťa, pamätám si ako moja babka a aj mama chodievali po dedinách doslova žobrať, lebo nemali čo dať nám deťom, ale sviatky chcel mať každý,” začína svoje rozprávanie Jaroslav. Nebolo dôležité, či niekomu niečo v domácnosti v danom momente chýbalo, ale najdôležitejšie bolo zdravie, aby bola rodina pokope a samozrejme vzájomná úcta.
Zdroj: archív JB
V niektorých rómskych rodinách majú ako súčasť výzdoby vianočného stromčeka eurobankovky.
To, že si vtedy vážili ľudia život viac ako v súčasnosti a s ním spojené aj tieto sviatky, pripisuje tomu, že išlo o obdobie len krátko po vojne. Postupom času sa však aj toto podľa neho zmenilo. “Dnes si ľudia nevážia hodnoty života. Naháňajú sa, nevedia si vychutnať pokoj v rodine a honba za bohatstvom je veľká. My, Rómovia, si tieto hodnoty vážime,” poznamenáva.
Taká tradičná rómska rodina si počas Vianoc potrpí, aby mala na stole všetkého hojne - skrátka z každého druhu niečo. Rozdiely sú však výrazné aj čo sa týka štedrovečernej večere. Niektoré rodiny totiž považujú toto obdobie za pôst, napríklad jedia iba rybu, kapra so šalátom, ale aj bez. Iní zas tvrdia, že pokiaľ je to štedrý večer, tak musí byť prítomná hojnosť. To znamená, že u nich na stole nájdeme aj niečo mastné, kačacie a husacie pečienky alebo rezne, ale aj iné dobroty, ktoré bežne nekonzumujú.
Ako vyzerajú rómske raňajky, si prečítajte na ďalšej strane:
“U nás je na stole všetko - šošovicová a rybacia polievka, halászlé. Samozrejme je to aj ryba, kačacia pečeň, ktorá na stole, spoločne s kačicou, chýbať rozhodne nemôže,“ priznáva Jaroslav. Na druhý deň robia tiež slepačiu polievku zo starej sliepky a nie z kuraťa a tiež frištuk, ktorý pripravujú už ráno.
A ako vyzerajú ich rómske raňajky? Je to pečené kurča na cibuľke, teda niečo podobné ako perkelt. Na cibuľke upečieme kurča a potom k nemu pridáme papriku a soľ. Po frištuku nasleduje kapustný list, v ktorom je zabalené mleté bravčové mäso s trochou ryže. Obľubujú hlavne “sviatočnú” ryžu, ktorá však nie je robená klasickým spôsobom. Ryža sa totiž uvarí v tej vode, kde sa varila sliepka, a pridá sa mrkva. Keď je hotová, dá sa na ňu pečené kurča.
Zdroj: jb
Jaroslav Bihary krátko pred Novým rokom oslávil aj svoju šesťdesiatku.
Podľa Biharyho je najdôležitejšie na Vianociach práve to, že sa schádza celá rodina. “Niektoré rodiny už po večeri začínajú aj piť, oslava vianočných sviatkov tak začína po štedrej večeri. Rómovia sa bavia, popíjajú, spievajú si, spomínajú na blízkych. Na druhý deň ráno sa navštevujeme po rodinách, aby sme si navzájom zavinšovali,” hovorí. Samozrejme, po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov, čo v minulosti až tak bežné nebolo.
Ako rodinka slávi príchod Nového roku, si prečítajte na ďalšej strane:
Náladu si ešte zlepšujú počúvaním tradičných rómskych piesní, ktoré sú dosť clivé a mládež počúva modernú rómsku hudbu. Zriedka však počúvajú koledy, radšej si zaspievajú naživo. Čo sa týka zvykov, ktoré nikdy nevynechajú, medzi ne patrí aj to, že hlava rodiny dá na Štedrý večer orechy do rohu miestnosti a rovnako prekrajujú jablko na polovicu, aby zistili, či budú zdraví. „Na roh stola tiež dávame šupiny z ryby, alebo peniaze s mincami, aby bola prítomná hojnosť aj na ďalší rok. A samozrejme pod stôl dávame jačmeň a pod stromček zas zväzok slamy, lebo práve na nej sa narodil Ježiško,“ dopĺňa.
Ako na Nový rok...
Príchod Nového roka u Rómov prebieha podobne ako asi aj v iných rodinách. Avšak, tiež si dajú záležať na tom, aby bola rodina pohromade. Stretávajú sa u toho, kto vie poskytnúť najväčšiu miestnosť. "Je to niečo ako bašavel - nechýba alkohol, chlebíčky, šunkové misy a záviny. Niekto robí fazuľovú polievku, niekto kapustnicu. Žiadne jedlá, kde by nám "mohlo šťastie uletieť". Ale pohania robia aj slepačiu polievku a argumentujú tým, že "čo ich osvieži viacej ráno po prepitej noci - fazuľová alebo slepačia?"," smeje sa Jaro Bihary.
Čo sa týka spomínaného alkoholu, každý prinesie čo mu chutí a čo si môže dovoliť. Tí zámožnejší pijú napríklad šampanské Dom Pérignon alebo aj známy koňak Hennessy Paradis, ktorý stojí okolo 1200 eur. Tí ostatní si pochutnajú aj na obyčajnom vínku. "Tento rok sme oslavovali v jednom hoteli pri Nitre, kde bolo asi 120 ľudí," teší sa Bihary.