Romanka môže ísť okamžite na módne móla! Ona však chce byť najlepšia v niečom úplne inom!

Už teraz je majsterskou Slovenska v pretláčaní rukou a najmladšou držiteľkou majstrovského titulu na Slovensku. Tento rok uspela aj na majstrovstvách Európy v armwrestlingu, kde získala skvelú bronzovú medailu, v kategórii do 15 rokov.

Ako sa dievčatko, ktoré vyzerá skôr ako modelka, než športovkyňa dostane k športu, ktorý sa všeobecne považuje za mužský a chlapi sa ním bavia hlavne v krčmách? „Zistila som, že v porovnaní so spolužiakmi mám veľmi silné ruky, ale nevedela som, čo by sa s tým dalo podniknúť. Rodičia mi poradili, aby som vyskúšala pretláčanie, dovtedy som nevedela, že taký šport existuje,“ vysvetľuje Romanka s tým, že to skúsila v triede a pretlačila všetkých.

To bol podnet, aby sa prihlásila do klubu a začala trénovať a súťažiť. „Od septembra minulého roku je v športovom klube Lucia Debnárová a mám pocit, že nie ona si vybrala pretláčanie, ale pretláčanie si vybralo ju,“ smeje sa otec Peter Mriňák a dodáva, že Romanka skúšala rôzne športy aj tanec, ale našla sa až v armwrestlingu a má plnú podporu rodičov.

Otec Romanku najskôr zobral pozrieť sa na majstrovstvá Slovenska v pretláčaní rukou. Odvtedy mu nedala pokoj, až kým ju neprihlásil do klubu. „Baví ma na tom všetko, ľudia, s ktorými sa stretávam aj tréningy,“ zdôrazňuje Romanka s tým, že laici si myslia, že pretláčanie je len o sile, ale nie je to tak, podstatná je správna technika.

Romanka trénuje 6 dní v týždni a strieda tréningy zamerané na pretláčanie s ďalšími, zameranými na všeobecný rozvoj a má aj kompenzačné tréningy, ako joga či atletika. „Veľmi dbáme, aby sa jej telo vyvíjalo správne a nebolo športom nijako postihnuté, teda aby jej neublížil. Keď sa to robí tak, ako sa má a dodržiavajú sa tréningové aj technické postupy, je to bezpečný šport. K zraneniu, najčastejšie zlomeniu ruky, dochádza vtedy, keď niekto spraví chybu,“ vysvetľuje Peter Mriňák a Romanka dodáva, že aj keď sa skoro na každej súťaži zlomí niekomu ruka, ona verí, že jej sa to nestane, lebo všetko robí ako treba.

Zaujímavé je, že aj keď armwrestling berieme všetci ako mužský šport, Slovensko dlhodobo patrí k svetovej špičke práve v ženskom pretláčaní. „V rôznych kategóriách máme niekoľkonásobné majsterky sveta, jednou z nich je aj Romankina trénerka Lucia Debnárová,“ zdôrazňuje otec.

Okrem 6 tréningov do týždňa dodržiava Romanka aj správnu životosprávu, základom je 8 – 9 hodín spánku a o správnu stravu sa jej starajú rodičia.

„Pred súťažou je to inak. Keď sa robila príprava na majstrovstvá Európy, tak sme mali 1,5 mesiaca intenzívnu prípravu,“ vysvetľuje Romankin otec, ktorý má na dcérinom úspechu nemalý podiel. „Vtedy nesmel vypadnúť žiadny tréning, lebo to by bolo cítiť na výsledku,“ dodáva.

Romankina bronzová medaila na ME bola skvelým výsledkom, napriek tomu sa však spolu s otcom rozhodla, že na augustové majstrovstvá sveta nepôjde. „Pravdepodobne by nomináciu na majstrovstvá sveta zvládla, ale rozhodli sme sa tréningový proces rozložiť radšej na celý rok, aby toho na Romanku nebolo priveľa. Vzhľadom na jej vek má dosť času. Keď príde budúci rok na ME, bude ešte stále medzi najmladšími,“ usmieva sa Peter Mriňák.

Romanka má okrem otcovej plnej podpory ešte dvoch koučov. Jeden, Tomáš Vongrej, jej zabezpečuje technickú a silovú prípravu raz do týždňa a raz do týždňa má sparingy, pri ktorých jej pomáha Lucka Debnárová, ktorá je niekoľkonásobná majsterka sveta.

Sparigpartnera jej často robí aj otec, ktorý s ňou absolvuje väčšinu prípravy a Romanka bez ostýchania prezradila, že otec zatiaľ vo vzájomných súbojoch väčšinou vyhráva.

„Keď dieťa športuje na vrcholovej úrovni, naučí sa veľa vecí aj do života, hlavne prekonávať prekážky a vedieť prehrávať, to je maximálne dôležité,“ zdôrazňuje otec s tým, že šport dobre pripraví dieťa na život, ktorý vie byť dnes drsný. Romanka zasa dodáva, že je to zábava a vyzýva dievčatá, aby sa nebáli ani zdanlivo mužských športov, ako je pretláčanie.

A plány do budúcnosti? Nič menšie ako stať sa majsterkou sveta a to viackrát. „Mojím vzorom je moja trénerka Lucka Debnárová, ktorej sa to podarilo,“ vyhlásila Romanka s tým, že aj keď trénuje 13 hodín do týždňa, nikdy nič nevynechá, lebo ju to baví a vie prečo to robí.

„Bolo by krásne vidieť ako rodičia podporujú svoje deti bez predsudkov v akomkoľvek športe. Rovnako ako sa má dieťa naučiť prehrávať, tak potrebuje zažívať aj pocit úspechu. Čím viac budú rodičia deťom načúvať, tým je pravdepodobnejšie, že ich privedú k športu, ktorý budú milovať“, dodáva Romankin otec, ktorému sa to podarilo.