Roman (†15) riaditeľovi školy: Dúfam, že sa vám dobre zoškrabujem z betónu. A to NIE JE všetko!

V kalendári svietil pondelok dvadsiateho novembra, keď sa pred jedenástou dopoludnia vyštveral rebríkom na strechu v asi sedemmetrovej výške tínedžer Roman. Po tom, ako škola najprv zalarmovala mamu žiaka a vzápätí aj záchranné zložky, zo strechy skočil. Dopadol rovno na betón pred svoju mamu… Smrť plánoval už dlho a nikto si nič nevšimol. Vyplýva to z odkazu na rozlúčku, ktorým disponovala redakcia Plus JEDEN DEŇ bezprostredne po Romanovom pohrebe a v predošlých dňoch už jeho obsah spoznali aj rodičia chlapca.

Na úvod listu sa predstavil s dodatkom „dúfajme, že aspoň niekto bol dostatočne inteligentný a momentálne toto čítate.“ List začal písať 15. novembra o 1:33 v noci. Pár hodín po tom, ako zjedol priveľkú dávku antidepresív, ktoré užíval. „Dal som si šestnásťnásobok a doteraz ma bolí brucho a točí sa mi hlava… v podstate som sa snažil zabiť sa a akurát som sa zdrogoval.“ Zo školskej strechy skočil o päť dní po predávkovaní. Jeho spolužiaci ho podľa videí, ktoré sa dostali na verejnosť, "hecovali". Ozývali sa dievčenské hlasy kričiace: "Skoč!"

V liste priznal tiež dlhoročnú depresiu. „A teraz vyhrala. Už som mal viac pokusov, kde som sa skúsil zabiť, alebo som sa rezal a tak. Najviac ma zdeptala asi škola po mentálnej stránke, a nepomáhalo to, že nech som bol kdekoľvek a nech som vyzeral akokoľvek, správal sa akokoľvek, vždy som sa cítil ako odpad. Niečo menej ako ostatní. Že nie som dosť dobrý, že nezapadám a tento pocit ma tiež ničil.“

So svojimi sklonmi k samovražde sa priznal aj mame: „On mi to niekoľkokrát povedal: „Mami, vieš čo? Mňa ten život nebaví. Ja nevidím zmysel v tomto živote. Ale ja som taký zbabelý, že si sám neviem niečo urobiť. Ja idem do školy a dúfam, že ma zrazí auto." Také mi rozprával. A práve preto som dúfala, že z tej strechy neskočí, lebo sám mi niekoľkokrát povedal, že si nič neurobí,“ priznala chlapcova mama Iveta v dokumente pre JOJ24.

Mame Ivete síce na začiatok vyčítal, že sa o neho bála a kontrolovala ho v zmysle kam ide, a že nemohol byť o polnoci vonku. No bol rád, že ju mal. „V skratke ti ďakujem, bola si tá najlepšia mama na svete a nemohol by som mať lepšiu, moje posledné ľúbim ťa.“

Odkaz otcovi začal slovami: „No nazdar, tato, plačeš? Keď hej, tak prestaň. Však jak ty hovoríš, teraz som na lepšom mieste, tak treba oslavovať, a nie smútiť.“ Poďakoval mu za to, čo preňho a mamu spravil. „Neskutočne si to vážim, ale všetky tie materiálne veci mi nevynahradia to, že sa občas pri vlastnom otcovi cítim ako pri cudzincovi. Popravde, o tebe fakt veľa neviem.“ Na záver poznamenal, že si ho vážil a poďakoval mu za všetko. „Si ten najlepší otec na svete a ďakujem za všetko, len ľutujem, že som s tebou nestrávil viac času. Moje posledné ľúbim ťa, tatino.“

Okrem odkazu sestre či kamarátom, sa pustil Roman aj do riaditeľa školy v Parchovanoch. Servítku si pred ústa rozhodne nedal. „Roman odkazuje z hrobu, že si úplný č***k vy***aný a nemal by si byť riaditeľ, ale upratovačka. Ale fakt mu to dakto povedzte, prosím. Skapal som, čo mi spraví? Dá mi poznámku? Každopádne, pán riaditeľ, ste fajn týpek, ale väčšinou ste ko**t, takže pre mňa ste ko**t, majte sa, môžete už oslavovať, že nedôjdem do školy. Dúfam, že sa vám dobre zoškrabujem z betónu.“ Riaditeľa školy, ktorý je opäť na svojej stoličke, sme viackrát oslovili, no otázky permanentne ignoruje.

V liste deviatak tiež pripomenul, že okrem dvoch spolužiačok neznášal dievčatá v triede. „Ste strašné harpie,“ napísal o nich. „Mentálne ste ma absolútne zdeptali za ten čas, čo sa poznáme, a boli ste veľkou časťou toho, čo ma zničilo ako človeka celého,“ dodal na margo dievčat.

Polícia sa k prípadom samovrážd, obzvlášť maloletých, nevyjadruje. V akom štádiu je policajné vyšetrovanie preto oficiálne nevedno. Zatiaľ však nikomu vznesené obvinenie nebolo.