Rodičia Romana (†15) priznávajú chybu: Čo si mohli odpustiť a ako reagujú na okydávanie rodiny?

Každú možnú chvíľu trávi otec pri synovom hrobe. „Už je to mesiac, od kedy tu nie je. Neslávili sme ani Vianoce, nemali sme s kým a pre koho. Taktiež, samozrejme, sme boli na cintoríne,“ zúfalo vraví.

V krajine, ktorá nedokázala ochrániť ich syna pred krutosťou v priestoroch školy, sa cítia s manželkou Ivetou (51) plní bolesti. „Zo Slovenska budeme odchádzať. V tomto období najmä ja kvôli práci,“ ozrejmuje Romanov otec. Ten dlhodobo pracuje v Nemecku. „Samozrejme, aj žena, lebo nemôže tu ostať sama. Do budúcna však neviem. Určite nechcem odísť natrvalo, to si nevieme ani predstaviť, že by sme s manželkou opustili nášho Romanka.“

Situáciu ako-tak zvládajú aj vďaka obrovskej vlne podpory verejnosti. „Písala mi tiež jedna pani z Čiech. Poslala mi aj lekársku správu, že dievča napadlo chlapca - zasa šikana. Pýtala sa ma, čo má robiť,“ rozpráva s tým, že ženu usmernil krok po kroku a odporučil podať aj trestné oznámenie. „A nech do toho zapojí aj komisára pre deti. Hlavne je potrebné, ak sa rodičia pôjdu do školy sťažovať na nejaký problém, nech si to nechajú napísať na papier - kedy, čo a prečo sa sťažovali. Aby škola nemohla zametať stopy,“ naráža na vlastnú skúsenosť, keďže so školou to je v prípade smrti ich syna všetko slovo proti slovu.

„A hlavne mladí ľudia, školopovinní. Tiež rodičia a pedagógovia by si mali na škole všímať viac tie deti. Ak vidia roztržky, nech to neberú na ľahkú váhu, že to sú detské šarvátky. Práve z nich vzniká šikana. Má to dopad nielen na dušu a srdce, ale to dieťa sa častokrát ani nezdôverí rodičom. Ja sám som toho príkladom, pretože nie o všetkom sme so ženou vedeli,“ priznáva.

Najsmutnejšie na celej veci je, že nech sa akokoľvek snažia, vedia, že čo už stratili, nezískajú späť. „A ak necháte niekoho, aby vám to zobral, nič a nikto vám to nenahradí. S týmto pocitom bude musieť človek žiť do konca života.“ Všetkým, ktorí sa snažia očierniť meno jeho rodiny odkazuje jedinú vec: „Pre tých, ktorí tvrdia, že média nám platia za tieto rozhovory, je to klamstvo! Tu je vidieť, že nielen dospelí sú zákerní, ale tá zákernosť rastie, a v posledných rokoch aj u detí,“ konštatuje s tým, že o niektorých článkoch, ktoré sú zverejňované ani nemajú poňatia. Padli už aj trestné oznámenia...

Na nebezpečenstvo sociálnych sietí upriamila pozornosť aj psychologička, ktorá Romanovi Dominikovi napísala. „Deti keď vidia úspešného, mladého chlapca, ktorý má v rodine lásku a doma je šťastný, tak sa to snažia zničiť. Treba byť v tomto obozretní. Náš Romanko bol šikovný, dokázal variť, piecť, postaral sa o základné veci okolo domu. My, ako rodičia, sme boli na to hrdí, preto sme sa chceli s našimi známymi o to podeliť,“ uznal chybu, pred ktorou vystríha všetkých rodičov. „Generácia, ktorá vyrastá, sú veľmi mazaní, prefíkaní a zákerní ľudia. Ak vidia, že dieťa je v rodine spokojné a šťastné, tak ho ponížia a ublížia mu. Lebo doma to nemajú.“

Mrzí ho, že museli na vlastnej koži pocítiť krutosť. Sám za jeho študentských čias sa toho dosť navystrájal. „Ale nikdy to neskončilo smrťou spolužiaka, alebo že by dievčatá v tej dobe takto nabádali na samovraždu. Toto som ešte nezažil a slovami sa to nedá ani opísať. A v živote by som nepredpokladal, že na dedinskej škole sa bude takáto šikana diať,“ neskrýva údiv.

Hoci zriaďovateľom školy je obec, ktorá sa do skončenia policajného vyšetrovania odmieta vyjadrovať, na tragédiu nezanevrel ani rezort školstva. „Podľa zverejnených informácií od začiatku decembra vedie školu dovtedajší zástupca riaditeľa. Ministerstvo nemá kompetenciu riešiť v škole personálne otázky. O jej vedení rozhoduje rada školy,“ odpovedal nám tlačový odbor rezortu.

Zároveň informovali, že minister Tomáš Drucker je v kontakte s rodinou a v nasledujúcich dňoch ich čaká aj osobné stretnutie.