Retro veci, ktoré sme mali doma všetci. Pozrite sa, čo skrýva dom súkromnej zberateľky

Na unikátne retro múzeum sú vyčlenené hneď tri miestnosti starého domčeka. V jednej sa dajú nájsť potreby do domácnosti, hrnčeky, taniere, staré rádiá, šijací stroj, šatky, obrusy, školské pomôcky, či hrnce. Ďalšie miestnosti sú rajom pre deti. Nájdu sa tu bábiky, detské kočíky, hrkálky, ale aj nádherné háčkované a vyšívané hračky, ktoré vyrobila majiteľka domu.

V tretej miestnosti sú pionierske uniformy, šlabikáre, detské knižky, hračky, staré pohľadnice, telefóny, či hodinky. Mnoho z vecí majiteľka odložila po deťoch, ďalšie jej priniesli kamaráti a známi, niektoré kúpila a mnohé z nich zachránila pred spálením.

Aj keď nejde o oficiálne múzeum, môže sa sem prísť pozrieť každý, kto si chce zaspomínať na staré časy. Zberateľka sa najviac teší zo starého telefónu, ktorý prednedávnom zohnala na burze za desať eur. Ten je podľa nej nielen najstarší predmet v zbierke, ale aj najkrajší.

"Ani neviem, kedy som začala zbierať. Už ako deti sme zbierali všelijaké veci, začalo sa to ceruzkami, servítkami, podpivníkmi. Ja som sa potom šťastlivo vydala a začala som si po dievkach odkladať veci. Prvá perinka, topánočky, kniha, písanka, hry, s ktorými sa doteraz hrávajú vnukovia," smeje sa Františka Tarabová.

Tá odkladala bábiky po dcérach pre vnučky, dočkala sa však štyroch zdravých vnukov. Františka vraví, že nepočítala, koľko predmetov sa nachádza v múzeu, sú ich však určite stovky a z každej oblasti má niečo.

"Začala som sa zameriavať na telefóny, na hračky, knižky," hovorí Františka, ktorá sa venuje nielen zberateľstvu, ale učí aj deti. V Lúkach a v Púchove vedie krúžok ručných prác.

"Mám aj kolovrátky, detské hry, s ktorými sme sa ešte my doma hrávali ako deti," pokračuje. Keď sa rozkríklo, že zbiera staré veci, predmety jej začali nosiť aj ľudia. "Rádio som dostala od kamarátky, formu na vianočku, všetko tu má svoje miesto, všetko sú to spomienky," hovorí zberateľka.

Tá mnoho vecí aj zachránila pred plameňmi, zberným dvorom, či sekerou, keď sa ich ľudia chceli zbaviť ako starého odpadu. Takto sa dostal do múzea napríklad staručký detský drevený húpací koník, či nádherná drevená kolíska.

Podľa Františky si rodina na múzeum v dome i na to, že sem chodia ľudia už nielen z okolia Púchova, ale doslova z celého Slovenska, zvykla.

Majiteľka múzea je veľmi zručná aj v ručných prácach. Štrikuje, háčkuje, vyšíva a u nej doma tak môžu ľudia obdivovať aj jej originálne výtvory. V kultúrnom dome v Lúkach už zorganizovala aj retro výstavu a výstavu svojich ručných prác.