Stankin smutný príbeh sa začal písať ešte v apríli roku 1994. V tom čase mala mladá rebelka len sedemnásť rokov a vybrala sa na dobrodružný výlet. Cesta sa jej však stala osudnou a neskúsené dievča podľa všetkého zažilo hrôzy, o akých sa jej predtým ani nesnívalo.

Podľa rodiny bola Stanka od malička rebelka a problémové dieťa. V tej dobe sa dostala do "polepšovne" v Zlatých Moravciach. V roku 1994 mala vychádzku. Domov síce prišla, no do zariadenia sa už viac nevrátila.

Na autobus smerujúci do ústavu ju vyprevádzala sestra Zuzka. "To bolo po Veľkej noci, v utorok po veľkonočnom pondelku. Tu v Lehote nastúpila na zastávku a smerovala do Nitry. Na stanici stretla tú Marcelu z Trenčína. Marcelu neskôr našli, Stanku nie," povedala Zuzana.

S Marcelou sa Stanka zoznámila v polepšovni. Tá ju vraj nahovorila, aby sa do zariadenia nevrátili, ale šli sa túlať. Dievčatá prišli až do Košíc, kde ich objavili policajti. Miesto toho, aby ich vrátili domov, alebo do polepšovne, stalo sa niečo nečakané.

Dve tínedžerky síce odviedli na policajnú stanicu, onedlho ich však posadili na autobus a poslali domov. Samé. Tam už nedorazili. "Policajti ich aj chytili, aj na policajnú stanicu v Košiciach ich vzali. Ale o pol noci ich poslali na autobus, nech idú domov. Dve neplnoleté dievčatá," zdôrazňuje Zuzana.

Tá vraví, že na stanici, kde mali dievčatá vystúpiť, ich už čakala organizovaná skupina Juhoslovanov, ktorá mala pre ne vybavené doklady, aby mohli vycestovať do zahraničia. "Buď podplatili policajtov, alebo sa im vyhrážali, aby ich pustili, veď to bola mafia. Možno tým policajtom išlo aj o život," je presvedčená Zuzana.

Juhoslovania dievčatá odviezli do Talianska, kde si pre ne pripravili doslova peklo a stali sa zrejme obeťami obchodu s bielym mäsom. Tieto informácie sa rodina Stanky dozvedela priamo od nej, keď sa im z cudziny prostredníctvom telefónu ozvala.

"Oni ich oddelili, potom už spolu vôbec neboli. Keď sa k Marcele dopátrali nitrianski kriminalisti, nechcela o tom, veľmi hovoriť. Vyšetrovateľovi iba povedala, že si myslela, že Stanke sa tiež podarilo dostať z toho kruhu domov, ale nedostala sa."

Informácie o tom, čo sa dialo so Stankou v Taliansku sú veľmi znepokojivé. Na ulici si ju mal najprv kúpiť nejaký muž ako spoločníčku. "Sestra tam žila v ťažkých podmienkach. Držali ich pod drogami. Marcela mala jediné šťastie, že natrafila na nejakého človeka, klienta zo Slovenska, ktorého sa jej podarilo presvedčiť, aby ju odtiaľ dostal domov. Moja sestra také šťastie nemala."

Stanka sa neskôr rodine ozvala. Povedala, že pracovala v pizzérii, ale žila aj na ulici. "Neskôr tam žila s nejakým mužom. Aj nám poslala nejaké dve-tri fotky, kde bol aj ten, čo s ním žila. Jedného dňa nám ale zavolal on, že šla volať domov z telefónnej búdky a že sa k nemu nevrátila."

Muž, s ktorým Stanka v Taliansku žila, bol starší Juhoslovan a po jeho telefonáte už Stanka rodine nikdy viac nezavolala, ani sa inak neozvala. "Je to v štádiu riešenia, ale zatiaľ nepoznáme žiadne odpovede. Nádej umiera posledná, ale už sme zmierení so všetkým," dopĺňa Zuzana s tým, že ťažko povedať, či ešte pre rodinu existuje nádej, že Stanka žije.

Po toľkých rokoch už ani dušičkové obdobie nie je pre rodinu ťažšie ako iné dni v roku. "Myslieť na ňu stále myslíme, ale už je to tými rokmi také, že buď - alebo, ťažko povedať či sa niečo vyšetrí, alebo nie."

Zuzana vraví, že v prípade jej sestry šlo o rebéliu. "To bola jednoducho puberta, ona sa dostala do zlej partie, tým to začalo. Ale od malička bola rebel. Nemala zábrany v ničom, povedala si, čo chcela, komu chcela, bola iný typ človeka ako ja. Boli sme sestry, ale tiež sme boli úplne odlišné. Ona jednoducho šla aj cez mŕtvoly," povedala Zuzana.

"Mama ju mohla priviazať o radiátor, ale ona by šla preč aj s tým radiátorom," doplnila sestra s tým, že Stanka bola silná osobnosť od malička a tak to aj dopadlo. "A zle to dopadlo."

Zuzana vraví, že v rodine chvíľu prevláda nádej, že Stanka môže byť ešte nažive a chvíľu si myslia opak. "Iba mama je stále presvedčená, že Stanka stále žije. Ona si to myslí, ale či to tak je..."

Aj Zuzana priznáva, že so Stankou sa jej ešte stále sníva. "Áno, snívať sa mi s ňou snívalo x-krát. Aj to sa mi snívalo, že prišla ku mne domov a nie je to dávno. Nádej zomiera posledná. Uvidíme časom. Je možné, že je aj tu niekde, nablízku, že sa len bojí ozvať. Alebo už nežije. Ťažko povedať," uzavrela Zuzana.

Stanka nie je jediným mladým človekom, pod ktorým sa na Slovensku pred mnohými rokmi zľahla zem. Rovnako záhadný je aj prípad iba 12-ročnej Terezky Baniarovej z Častkoviec. Tá zmizla 26. novembra 2003 potom, ako odišla k susedovi na bicykli kŕmiť mačky.

Terezku ako poslednú videl jej otec, ktorý ju vyprevádzal. "Povedala, že sa vráti do hodiny, to bolo posledné, čo som od nej počul," povedal jej otec Jaroslav Baniari. Aj keď k susedovi to mala Terezka bicyklom po hlavnej ceste do susedého Podolia na skok, trasa je dlhá len 2,3 kilometra, nikdy tam nedorazila. Nenašla sa Terezka, ani jej bicykel.

Rovnako pri ceste končí stopa aj po 5-ročnom Ľuboškovi Bednárovi, ktorý zmizol 27. augusta 1988. Ľuboško sa hral na ihrisku pred panelovým domov v Púchove aj so starším bratom a na deti dohliadala mama z okna bytu popri varení obeda.

Keď však chlapcov zavolala domov, vrátil sa len starší Stanko s tým, že Ľubko šiel ešte niekde za dom. Aj keď sa okamžite rozbehla veľká pátracia akcia, do ktorej sa zapojilo doslova celé mesto, posledná stopa po Ľubkovi, ktorú vyňuchal pes, končí na konci chodníka pri ceste.