V Tuzex múzeu sú magneťáky aj zbierka magazínu Bravo: Pripravte si bony, čaká nás riadne retro

Múzeum sa nachádza v Zlatých Moravciach na Duklianskej ulici. Oficiálne otvára svoje brány 11. novembra o jedenástej hodine a jedenástej minúte. Tuzex múzeum je dielom Miroslava Kuklu (55), v Moravciach a širokom okolí známeho aj ako DJ Kukoo. Ako prezrádza, projekt múzea vznikol úplne spontánne.

„Už asi sedemnásť rokov robím video-oldies party po celom Slovensku. Ich súčasťou boli aj rôzne súťaže. Raz mi tak napadlo, že čo keby sme miesto fliaš dávali ako ceny retro magnetofóny. Tak som z internetu nakupoval rôzne magiče. Postupne to prešlo do fázy, že mi ich bolo ľúto dávať ako ceny, povedal som si, že si spravím zbierku, pretože ako chlapec som sa k magnetofónu nikdy nedostal. Pochádzal som totiž z chudobnej rodiny a naši na to proste nemali,“ hovorí Kukoo, ktorý tomuto zberateľstvu naplno prepadol počas éry covidu.

Podľa jeho slov má v súčasnosti na Slovensku najväčšiu prístupnú zbierku retro techniky. „Sú určite aj väčšie zbierky, no takto prístupné pre verejnosť inde v našom štáte nenájdete,“ myslí si.

Spočítať všetky Kukoove kúsky vraj nie je ľahká úloha. Ako nám prezradil, len kotúčových magnetofónov, čo sú najdrahšie exponáty z jeho zbierky, má momentálne okolo 140 kusov. „Je fakt ťažké povedať, čo všetko tu mám. Ľahšia otázka je, čo nemám,“ hovorí so smiechom.

Asi najväčšou raritou je reportážny „kotučák“ značky Nagra Kudelski. „V minulosti to stálo cez milión korún. To bol vtedy obrovský majetok. Využívali to pražskí novinári. Tí bratislavskí na to nemali peniaze. Okrem nich tento nahrávač využívala s obľubou ŠTB. Môžete ho vidieť aj v starých hollywoodskych filmov zo 60. rokov, keď vyšetrovateľ niekoho vypočúval, vždy ho mal na stole,“ vysvetľuje.

V zbierke sa nachádza i obrovské množstvo starých hudobných platní či kaziet. „K zaujímavým kúskom rozhodne patrí prvé vydanie Karla Kryla, ktoré bolo zachránené pred vtedajšou vládnou mocou, ktorá ho chcela zničiť. Je v perfektnom stave.“ Okrem toho v jeho zbierke nájdete aj kopec dobových časopisov, ako napríklad staré nemecké Bravá.

Svoje exponáty nepredáva. Výkup je však iná pesnička. „Nechcem teraz, aby mi ľudia rovno nosili svoje staré mašiny. Radšej som, keď mi pošlú fotku a ja zhodnotím, či má význam to kupovať,“ povedal.

Aj keď moravecký Tuzex ešte nie je oficiálne otvorený, Kukoo vraj denne pustí dnu i dvoch-troch ľudí, ak prejavia záujem o jeho múzeum. Reklamu si vraj zatiaľ nerobí. Reči o tom, že existuje, sa však šíria samé. „Veľakrát sa mi stalo, že ľudia odchádzajú so slzami v očiach, dojatí z toho, čo videli. Pretože to sú spomienky, silné spomienky na detstvo, na mladosť. To človeka vie dojať,“ prezrádza.

Za socializmu sa Kukoovi podarilo navštíviť i skutočný Tuzex, konkrétne ten v Banskej Bystrici. Bol v ňom len jedenkrát, no ako hovorí, nikdy na tú návštevu nezabudne. „Kúpil som si tam jedny rifle a ušiel som z tade rýchlo preč, lebo by som tam od nadšenia obhryzol aj regále. Bol to určite veľký zážitok pre mňa. Ako som povedal, pochádzal som z chudobnej rodiny, takže tie rifle boli pre mňa tri Vianoce naraz. O kazeťákoch som, samozrejme, ani nesníval,“ zaspomínal si na záver.