Na slintačku a krívačku v roku 1973 spomína Vierka (61): Uzavreli dediny, nariadili karanténu

"Mala som vtedy 10 rokov. V tých časoch sa odohrávalo u nás niečo podobné, ako sa odohráva v rovnakom mesiaci tohto roku - karantény, zákazy, dezinfekcie," napísala v statuse facebookovej skupiny Kerestúr, Farkašín a Opaj (chvíľu aj Dudváh) - história Vierka Krajčírová Krupanská (61) z Vlčkoviec.

V marci 1973 totiž tiež vypukla v bývalom Československu nákazlivá choroba dobytka - slintačka a krívačka. Pamätníci si spomínajú, ako sa na Slovensku likvidovali stáda pre toto ochorenie. Zamestnanci družstiev a podnikov v karanténe ich nesmeli dlhé týždne opustiť.

"Ja si z tohto obdobia pamätám hlavne to, že celá dedina bola uzavretá, na križovatke sa prichádzajúci a odchádzajúci ľudia z obce dezinfikovali... a nesmeli sme ísť mimo dedinu bez zvláštneho povolenia. Ani k našej babke a dedkovi do druhej dediny," spomína na nepríjemné zážitky pani Vierka.

"20.marca v noci o 24,00 hodín bola stanica a obec Križovany úradne uzavretá pre ohnisko nákazy slintavky a krívačky. Osobná doprava bola vylúčená." Ďalej píše, že na železničnej stanici v čakárni pre cestujúcich boli ubytovaní a odlúčení od rodín mnohí ľudia. "Výpravkyňa Cehláriková bola ubytovaná v kancelárii náčelníka stanice. Oddiel 30 vojakov a 20 príslušníkov VB uzavreli celý obvod chotára obce. V každej smene bola pridelená vojenská hliadka. Dňom 24.apríla bola obnovená prevádzka," spomína.

Prezradila nám aj to, že v tom čase museli všetci zostať doma. "Môj nebohý otecko bol lekár, tak sme bývali v bytovke, zvieratá sme nechovali. Nesmeli sme však nikam chodiť a v dedine sme boli odkázaný aj na samozásobovanie. Na konci obce bol brod, kde sa všetko dezinfikovalo," spomína si na rok 1973. "Bolo mi ľúto, že sme nemohli chodiť ani k starým rodičom, ale písali sme si listy. Na tie od babky dodnes spomínam."

Ako nám ďalej pani Vierka prezradila, do školy v tom období nechodili. "Ak napríklad potrebovali ísť vysokoškoláci do Bratislavy, museli získať zvláštne povolenie z vtedajšieho MNV," dozvedáme sa. "Chlapcov zasa zaujímali seredskí vojaci, ktorí boli na druhom konci Vlčkoviec od Serede. Tam bola tiež jama, cez ktorú museli všetci prechádzať a dezinfikovať sa. Chlapci tam chodili najmä kvôli puškám s bodákmi, ktorými boli vojaci ozbrojení."

Ako dodala, na konci dediny od Serede boli vtedajšie Štátne majetky. "Šíril sa odtiaľ veľký smrad, pretože tam pálili choré kravy," spomína.

Podobná atmosféra je na Slovensku aj dnes. Na území celej SR sa zakazuje akékoľvek premiestňovanie hovädzieho dobytka, oviec, kôz, ošípaných a iných párnokopytníkov vrátane farmovej zveri (ďalej aj vnímavých zvierat) okrem nevyhnutnej prepravy v rámci toho istého chovu. "Tento zákaz sa vzťahuje aj na akékoľvek premiestňovanie vnímavých zvierat z iných štátov do SR a z územia SR do iných štátov," uvádza Chudý.

Zároveň hlavný veterinárny lekár nariadil používať pri vstupoch do budov a výstupoch z budov na ustajnenie vnímavých zvierat a do samotného chovu vhodné prostriedky na dezinfekciu. Povinné je aj čistenie, dezinfekcia a podľa potreby dezinsekcia a ošetrenie dopravných prostriedkov a iných vozidiel a vybavenia, ktoré boli použité na prepravu týchto zvierat, ktoré môžu byť kontaminované.