Poznáte príbeh Bratislavských rožkov? Keď si toto prečítate, budú vám chutiť ešte viac

Podľa Knihy majstrov cechu prešporských pekárov sa na Veľkonočný pondelok v roku 1599 rozhodlo, že bajgle, čo bol vtedajší názov pre bratislavské rožky, majú piecť všetci pekári, ktorí pečú praclíky.

Ako Bratislavský rožok, Pressburger kipferl či Pozsonyi kifli sa podľa niektorých zdrojov táto pochúťka objavila v roku 1785, podľa iných až v roku 1836. Orechová a maková plnka podľa tradície symbolizujú hojnosť. Jesť cesto s makom znamenalo kedysi  dobré manželstvo, orechy chránili od všetkého zlého.

V súčasnosti je bratislavský rožok chránený v EÚ ako zaručená tradičná špecialita, ale prvý, kto si otvoril pekáreň s výrobou už typických bratislavských rožkov bol pekár Scheuermann a bolo to v roku 1836. Po ňom začali túto dobrotu vyrábať aj iní pekári a bola žiadaná aj na cisárskom dvore vo Viedni aj v Budapešti či Ostrihome. 

Podľa občianskeho združenia Bratislavské rožky, ktoré založili nadšenci milujúci Bratislavu, existuje zaujímavá historka, ktorú vraj rozprával pekársky majster Georg Lauda. Hovorí o tom, že v prvej polovici 19. storočia žila v Prešporku jednoduchá, ale veľmi šikovná kuchárka Terézia, ktorá chodievala variť a piecť najmä do bohatších meštianskych rodín. Jej obľúbeným receptom boli bratislavské rožky. Zoznámila sa s krajčírskym majstrom Karlom Scheuermannom a spoločne si otvorili pekáreň rožkov. Lauda bol Scheuermannovým zaťom. 

Za novodobého krstného otca Bratislavských rožkov je dnes považovaný majster Vojtech Szemes, ktorý vie o tejto pochúťke všetko, čo sa dochovalo v archívoch. Práve on má veľkú zásluhu na tom, že Bratislavské rožky sú chránené certifikátom Európskej únie ako Zaručene tradičná špecialita. Jeho otec bol pekár, dedo mlynár, a tak má lásku k tejto profesii v génoch. Potrpí si na to, aby sa aj dnes bratislavské rožky vyrábali ručne, ako kedysi a bez akýchoľvek umelých prísad. Jeho túžbou je, aby sa stalo tradíciou, že v kaviarňach v Bratislave sa ku káve bude automaticky podávať malý bratislavský rožok. 

Bratislavské rožky, niekdajší symbol slávy nášho mesta, v súčasnosti prežívajú renesanciu a môžeme sa nimi pochváliť pred akýmkoľvek zahraničným hosťom. Tak, ako je Sacherova torta symbolom Viedne, Dobošova torta symbolom Budapešti, tak sú Bratislavské rožky či bajgle, respektíve Pressburger kipferl či Pozsonyi kifli symbolom nášho hlavného mesta.

Potrebujete:

300 g hladkej múky
300 g polohrubej múky
5 g soli
180 g masla
2 žĺtka
40 g droždia
60 g práškového cukru
100 ml vlažného mlieka
2 ks žĺtkov na potretie

Maková plnka:

200 g mletého maku
80 g práškového cukru
citrónová kôra
1 vrecko vanilkového cukru
trochu horúcej vody

Orechová plnka:

100 g mletých vlašských orechov
50 g práškového curku
1 PL rumu
1 vrecko vanilkového cukru
trochu horúceho mlieka 

Postup:

Cesto musí obsahovať 30 % tuku. Originálne rožky musia byť bez chemických prípravkov a robené ručne. Môžu byť len makové alebo orechové a je dané, aký majú mať tvar. Makové sú v tvare podkovičky a orechové v tvare písmena C.
Rožok má obsahovať minimálne 40 % plnky z hmotnosti cesta. Po vykysnutí cesta sa majú vytvoriť 2 „šúlky“ nakrájať asi na 25 g kúsky, z nich urobiť gule a nechať stáť. Ideálne je vážiť cesto, aby bola veľkosť rovnaká.
K žĺtkom treba priliať trocha mlieka, vymiešať, natrieť a nechať pol hodiny obschnúť. Potom preložiť do tepla na vykysnutie a vtedy sa vytvorí popraskaná glazúra.
Plnky tvarujeme do valčeka a pripravíme si ich do zásoby. Odoberte z plnky, urobte guľku, obaľte v trstinovom cukre a vytvarujte do tvaru podkovičky alebo písmena C. Plnka musí byť tvarovateľná, teda hustá. Pečte v rúre rozohriatej na 200 °C asi 12 min.

Svieži a chutný vydrží až 5 dní.

Prečítajte si tiež:

Bratislava je BEZ ELEKTRIČIEK: Takto vyzerá aktuálne situácia v hlavnom meste!