Toto mesto žije unikátnym nálezom. Blízko kaštieľa objavili poklad nevyčísliteľnej hodnoty

Všetko začalo pred vyše dvadsiatimi rokmi, keď si vtedy malý chlapec Patrik Eckert, všimol kus stavebnej sute vyčnievajúci zo zeme. „Ako žiaci základnej školy sme tam mali branné cvičenie. Potreboval som sa niekde vycikať, vtedy tam bola húština a všimol som si, že tam je dutina v zemi, vytŕčal tam nejaký kus betónu. Odvtedy som na to nemohol prestať myslieť,“ hovorí Eckert.

Začal sa zaujímať o históriu mesta a doslova hltal povedačky o podzemných tuneloch, ktoré mali viesť z niekdajšieho vodného hradu. „Vŕtalo mi v hlave, či to náhodou nie je ono. Potom som začal zisťovať, čo by to mohlo byť a začal som hľadať niekoho, kto by bol ochotný so mnou pri bádaní spolupracovať,“ hovorí Eckert.

Ten vraví, že narazil na odpor. „Nik tomu neprikladal význam. Jedna strana vravela, že tam nič nie je. Mali ma za blázna. Ďalšia strana nemala záujem, pretože s históriou sa podnikať nedá. Až som sa nakoniec skontaktoval s Richardom Hričovským a jeho občianskym združením OZ Seredské nábrežie, ktorý povedal, že do toho ide,“ hovorí R. Eckert.

Občianske združenie bolo založené ešte v roku 2019 a malo záujem zrevitalizovať v meste Sereď nábrežie Váhu či obnoviť historické mlyny, neprešlo to však hlasovaním mestského zastupiteľstva. Eckert vraví, že bolo komplikované získať povolenia kopať. „Až keď sa zmenilo v meste vedenie, konečne sme získali aj chýbajúci podpis,“ hovorí P. Eckert.

P. Eckert a R. Hričovský si teda zobrali dovolenku z práce a vlastnoručne začali v mieste, kde roky rástla len burina, kopať. „Až keď sme odoberali vrchný zásyp, pomohol nám aj bager, ktorý odobral asi dva metre. Spodnú časť sme však zase museli kopať ručne len my dvaja, pretože tam hrozilo, že by bager poškodil múry, o ktorých sme predpokladali, že sa tam nachádzajú,“ hovorí P. Eckert.

Až s preosievaním zeminy pomohli dobrovoľníci, inak si všetko oddreli dvaja nadšení amatérski historici. Eckert vraví, že keď po 22 rokoch zistil, že ako chlapec mal pravdu a pod zemou sa nachádza úžasný archeologický objav, bola to eufória radosti. „Bol to úžasný pocit nielen pre mňa, ale aj pre Riša, ktorému som rozprával o histórii a predniesol som mu môj predpoklad, čo by sa tam malo nachádzať,“ hovorí Eckert.

Chlapi si naplánovali, že kopaním pri kaštieli strávia týždeň dovolenky, nakoniec bol z toho viac ako mesiac. Stálo to však za všetko úsilie. To, čo našli vyrazilo dych celému mestu. Pod zemou sa nachádzala panská ľadovňa, teda chladná miestnosť, kde panstvo z kaštieľa ukrývalo potraviny, aby sa nepokazili. Počas zimy sa do ľadovní nasekali ľadové kryhy, prikryli sa slamou a bylinami a udržiavali v chlade najmä mäso z poľovačiek. Ľad v ľadovni následne dokázal vydržať až do ďalšej zimy.

Podľa Eckerta chlapi začali najskôr odokrývať schodiskový vstup s technickou miestnosťou. „Tam bol jeden typ zásypu. Našli sme tam nahádzaný novodobý neporiadok, kompost, zvetrané lístie. V spodnej časti sa nachádzali už rôzne ampulky na lieky, zdravotnícke vybavenie, biologický materiál, hlavne kosti,“ hovorí Eckert.

Okrem zvieracích kostí objavili nadšenci zrejme aj kosti ľudské, ktoré budú predmetom antropologického skúmania. Tu šlo pravdepodobne o amputované končatiny, pretože miestnosť počas 2. svetovej vojny slúžila ako vojenský lazaret.

V technickej miestnosti objavili aj dvoje dvere, o ktorých existencii nemali ani tušenia. Za nimi sa už skrývala samotná ľadovňu. Očakávalo sa, že bude veľká 3 krát 5 metrov, ale čakalo ich prekvapenie. „Nakoniec sme našli ľadovňu širokú 6 a dlhú až 11 metrov,“ konštatuje P. Eckert.

To, či ľadovňa slúžila už v časoch, keď stál na mieste kaštieľa hrad Šintava sa zatiaľ potvrdiť nepodarilo, ale predpokladá sa, že v prípade ľadovne ide o starší objekt, ktorý prešiel viacerými stavebnými úpravami a slúžil ako ľadovňa, neskôr ako skladisko, či pivnica, až kým nebol zasypaný.

Pre P. Eckerta boli najvzácnejšie nálezy práve z obdobia druhej svetovej vojny. „To, že tam bol lazaret, to bolo známe, ale fámy, čo sa hovorili po meste, že tam chirurg hádzal amputované časti a nepotrebné zdravotníckej vybavenie, to bol doposiaľ len mýtus, ktorý sa nám podarilo potvrdiť,“ hovorí amatérsky historik.

Podľa neho sú však pre historikov vzácnejšie iné nálezy. „Našli sa tam kachličky z pecí, stavebné kamenné prvky, mramorové časti, kovové časti lustra z prelomu 18. a 19. storočia,“ opísal Eckert s tým, že v meste sa aktuálne týmto nálezom žije, pretože sa ním potvrdili aj fámy o existencii vodného hradu, ktorého existenciu potvrdili už vykopávky z 80. a 90. rokov minulého storočia, ale o desiatky metrov ďalej. V mieste, kde sa už hrad nepredpokladal vykopali Eckert s Hričovským zrejme vonkajšiu časť hradu s obrannými prvkami.

Asi najúžasnejším nálezom, aký však šokoval všetkých, bola napokon maličká, len dvojcentimetrová strieborná soška. „Našli sme už pár zaujímavých predmetov, ale premýšľam, aká je šanca, že nájdete asi dvojcentimetrovú striebornú sošku v suti, ktorej množstvo presahuje 130 kubických metrov, bez použitia detektoru kovov,“ potvrdil R. Hričovský.

Soška zobrazuje svätého Antona Padovského s malým Ježiškom v ľavej ruke a ľaliou v pravej ruke. Oblečený má františkánsky habit, pričom ľalia symbolizuje jeho čistotu. „A viete čo je najzaujímavejšie? Svätý Anton Padovský je patrónom nájdenia stratených predmetov. Preto sme ho našli,“ uzatvára R. Hričovský.

Prečítajte si tiež: