Na POHREB velikána Rosinu († 90) prišli STOVKY ľudí: ZNÁME TVÁRE aj dojímavé slová zamestnancov

„Zaslúžil sa o to, aby sa na Slovensku vyrábali pneumatiky svetovej kvality a o to, že firma existuje dodnes aj naďalej a zamestnáva tisíce ľudí,“ informovala po jeho smrti spoločnosť Matador Holding.

Do fabriky v Púchove nastúpil v roku 1950, keď sa tam rozbiehala výroba pneumatík. Bol medzi prvými zamestnancami a postupne sa prepracoval až do vedenia firmy.

„Dokázal ju udržať konkurencieschopnú a počas 90. rokov nielen transformovať na popredného slovenského výrobcu pneumatík, ale zároveň položiť základy dnešného Matador Group,“ písalo sa ďalej v tlačovej správe. Neskôr firmu v dobrej kondícii odovzdal svojim synom a vnúčatám, ktorí ju úspešne vedú dodnes. Aj vďaka nemu sa na Slovensku vyrábali pneumatiky svetovej kvality. Deväťdesiate narodeniny oslávil 7. júla.

Verejná rozlúčka so zosnulým Rosinom, čestným občanom mesta Púchov, sa uskutočnila včera vo veľkej sále Divadla Púchov na Hoenningovom námestí. Už okolo obeda začali do sály divadla na verejnú rozlúčku prichádzať prví smútiaci.

Na pódiu bola v obklopení množstva vencov z ruží položená odokrytá rakva s jeho telom. Od 13.30 hod. postupne začali svoje príhovory pozvaní hostia. Medzi nimi boli napríklad aj bývalý prezident Ivan Gašparovič, primátorka mesta Púchov či rektor Trenčianskej univerzity docent Jozef Habánik a bývalý generálny riaditeľ Duslo Šaľa Jozef Kollár.

„Prišiel som sa rozlúčiť s mojím priateľom Štefanom, poznali sme sa dlhé roky. Bol som pri tom, keď prvýkrát prišiel s myšlienkou založiť tu vysokú školu. Ja som ho odrádzal a hovoril mu, že to nebude také jednoduché. Ale on bol taký tvrdohlavý, v dobrom, že tú školu nakoniec založil. Vážil som si ho aj preto, že bol zodpovedný. Plánovali sme ešte nedávno stretnutie, no nakoniec bude v takejto forme, že mu hovorím posledné zbohom. Ďakujem ti za všetkých, ktorým si kedysi pomohol. Ďakujem ti za to, že som ťa mohol spoznať a aj s tebou spolupracovať. Prepáč, že som nedodržal ten sľub, že sa ešte stretneme rozoberieme nejaké veci...,“ znela časť zo smútočnej reči Gašparoviča.

„Zišli sme sa, aby sme vzdali česť tomuto vzácnemu človeku. Meno pána Rosinu bude navždy späté s Trenčianskou univerzitou a hlavne založením Fakulty priemyselných technologií v Púchove. S veľkou vďakou spomíname a ďakujeme za to, ako podporoval fakultu a zaujímal sa o jej rozvoj. S jeho menom sa spájajú aj všetky dôležité míľniky fakulty a univerzity,“ dodal vo svojej reči rektor Habánik.

Rozlúčiť sa s Rosinom prišli okrem rodiny, blízkych a podnikateľov aj mnohí miestni obyvatelia, ktorí mu prišli na znak vďaky odovzdať dar či kyticu. Väčšina Púchovčanov nachádza na podnikateľa len dobré slová. „Ja pre jeho rodinu už 15 rokov pracujem a odmalička sme boli ako Púchovčania vedení, že niekedy u Rosinovcov v Matadore budeme pracovať. Mali sme ho tak ‚baťovsky‘ zafixovaného, že pre región urobil maximum,“ povedal Púchovčan Miloš, ktorý sa prišiel s Rosinom tiež rozlúčiť.

„Bol to pán s veľkým P. Bol to taký púchovský Baťa, veľmi múdry a láskavý človek. Okrem toho bol aj úžasný vizionár, dával ľudom prácu, mali možnosť sa realizovať. Jeho zamestnanci chodili do práce s radosťou. Dokonca aj ľudom mimo práce vytváral úžasné podmienky,“ dodal Peter, ktorý pre podnikateľa dlhé roky pracoval.

O 15.00 hod. sa hostia presunuli na pohrebný obrad, ktorý sa uskutočnil na Mestskom cintoríne v Púchove. Pri rakve nebohého stála jeho najbližšia rodina, synovia aj vnúčatá či pravnúčatá. Rad k jeho rakve bol po pohrebe dlhokánsky, rozlúčiť sa s ním prišlo takmer 300 ľudí.