Podmienky v slovenských väzniciach sú zlé: Preplnené cely, obmedzené návštevy, no a čo hygiena?

Len nedávno sme informovali o sťažnostiach odsúdených na extrémne vysoké ceny vo väzenských bufetoch. Odsúdený Marián z ružomberskej väznice tvrdí, že si nákupy môže dovoliť len menšina väzňov. „Basa na Slovensku je drahá,“ povedal nám a svoje tvrdenia doložil aj bločkami - za nákup v hodnote 108,30 eura zaplatil o vyše 30 eur viac ako v bežnom supermarkete.

Väzni si najčastejšie kupujú tabak, kávu, drogériu či známky, pričom príjmy majú z práce, dôchodkov i od rodiny. „Mnohí sa snažia postaviť na nohy, no namiesto pomoci čelia zdieraniu,“ doplnil. Touto otázkou sa už zaoberá aj ministerstvo spravodlivosti. Vysoké ceny však nie sú jediný problém.

Viacerí väzni totiž tiež poukazujú aj na nedostatok priestoru v celách či obmedzený kontakt s návštevami. Na to dlhodobo upozorňuje aj verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. „Na základe podnetov sa mi podarilo presadiť viaceré zmeny, ktoré sú už súčasťou návrhu novely zákona o výkone trestu,“ uviedol. Návrh je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Jednou z oblastí, na ktoré verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský dlhodobo upozorňuje, je spôsob realizácie návštev v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody.

„Dnes má odsúdený nárok na návštevu blízkych aspoň raz mesačne na dve hodiny, a to osobne alebo videonávštevou. Novela zákona počíta s videonávštevou ako ďalšou možnou formou realizácie,“ vysvetľuje a zároveň presadzuje, aby sa uprednostňovali fyzické návštevy s priamym kontaktom.

V súčasnosti ich môžu absolvovať len väzni v ústavoch s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia, s výnimkou niektorých skupín. Väzni v maximálnom stupni majú zväčša len bezkontaktné návštevy. Problémom je podľa neho aj technické riešenie miestností.

„Stávalo sa, že sa plexisklo síce nadvihlo, ale medzi väzňom a návštevou zostal stôl. Dieťa si tak nemohlo sadnúť otcovi na kolená ani ho objať,“ opisuje. Pripravovaná novela má preto jasne určiť, že kontaktná návšteva má byť prioritou, bez ohľadu na stupeň stráženia.

Ďalším vážnym problémom sú preplnené veľkokapacitné cely, kde môže byť 15 až 20 väzňov naraz, najmä v Dubnici nad Váhom a Ilave. „Takéto podmienky sú v rozpore so štandardmi Rady Európy,“ upozorňuje Róbert Dobrovodský s tým, že Európsky výbor pre predchádzanie mučeniu už viackrát kritizoval tieto praktiky.

Legislatíva stanovuje minimálnu ubytovaciu plochu 3,5 m² na väzňa, ktorá sa môže dočasne znížiť pri zvýšenom počte osôb, no optimálne by mala byť 4 m². Dobrovodský žiada, aby sa táto norma zvýšila jednotne pre všetkých a zároveň sa stanovila horná hranica maximálne ôsmich osôb v cele. Nová koncepcia väzenstva túto zmenu podporuje s cieľom zlepšiť podmienky a obmedziť preplnenie.