MRAZIVÉ tušenie aj SRDCERVÚCE ZBOHOM: Pochovali Romana (†26), ktorý zahynul pri páde lietadla

Roman Zlatovský o svojej smrti tušil. Aspoň tak sa šepkalo medzi jeho kamarátmi. "V poslednej dobe často hovoril mame o smrti. Bolo to zvláštne a neobvyklé u tak mladého človeka. Priateľke dokonca povedal, že keď sa mu niečo stane, majú ho odpojiť od prístrojov, ak to bude vážne. Tiež jej povedal, že si želá, aby mu na pohrebe hrala pieseň See you again od Wiz Khalifa," povedal blízky priateľ. Tak sa aj stalo. Romana odprevádzala do neba jeho obľúbená pieseň.

V deň, keď sa stala letecká tragédia pritom Roman podľa kamaráta vôbec nemal letieť. "Mal mať službu v práci, ale prišla možnosť ísť hore, tak si ju vymenil, aby mohol letieť," povedal kamarát s tým, že Roman využil každú príležitosť, ako sa dostať do oblakov. Jeho túžbou bol stať sa pilotom na veľkých dopravných lietadlách.

S mladým policajtom sa prišlo rozlúčiť obrovské množstvo policajtov, hrala mu policajná kapela, jeho tretia čata bola nastúpená pri jeho rakve celá. Pri rozlúčke mu hrali slovenskú hymnu a na rakvu položili slovenskú vlajku. Na poslednú cestu si prišli svojho kolegu uctiť aj letci, tí preleteli niekoľkokrát nad novomestským cintorínom. "Bol dobroprajný, priamy, neznášal ľudskú ľahostajnosť a pokrytectvo. Neuspokojoval sa s priemernosťou. Čo robil, chcel robiť dobre. K žiadnej práci sa neotočil chrbtom. Vždy sa prispôsobil a vždy si stál za svojím názorom. Miloval svojich blízkych celým srdcom. Skrýval v sebe veľa akejsi nenápadnej energie pripravený využiť ju v prospech každého, kto ju práve potreboval," odznelo na pohrebe.

Roman bol podľa svojich kolegov vždy poruke, keď potrebovali poradiť, či pomôcť. "Nehľadal dôvody, výhovorky, ale spôsoby. Akoby zo svojho slovníka dávno vylúčil slová nie, nedá sa. Jeho vnútorný nepokoj ženúci ho stále ku hľadaniu nového, iného, lepšieho poznali všetci blízki. Vybral si svoju cestu a neuhol, ani keď sa boril s ťažkosťami. Taký zostane v spomienkach, nenecháme si ho celkom vziať. Dnes odchádza do iného priestoru, je na ceste, na konci ktorej je pokoj. Nuž, doprajme mu ho po tomto krátkom, ale plnom živote, v ktorom sa nikdy nešetril, ale využil každú minútu činorodo," odprevádzali Romana do neba dojímavé slová.

Roman podľa blízkych nešpekuloval nad podstatou života. Jednoducho ho žil tak, ako mu to velila jeho povaha. Narodil sa v Martine, ale prvé chvíle prežil v Ružomberku, kde rodičia plnili svoju službu v radoch vojenskej polície. Mal iba rok, keď ich prevelili do Trenčína a tak tam prežil v podstate celý život. "Odmalička ho zaujímali autá. Poznal každú značku, aj to, aký má motor. Všetko, čo sa hýbalo. Akákoľvek doprava bola pre neho premetom jeho záujmu. Snáď to ho priviedlo po základnej škole na dopravnú akadémiu v Trenčíne. Začal si budovať vlastný svet a túžba po samostatnosti ho hnala za brigádami," opísali jeho život na blízki.

Cez prázdniny pracoval v stavebnej firme, v pizzérii, posilňovni, i v taxislužbe. V tom čase sa zoznámil so svojou priateľkou Martinou, ktorá sa mu stala oporou v každom zmysle tohto slova. Tvorili skvelý pár, ktorý prerástol do partnerského vzťahu. Práca jeho rodičov ho neskôr inšpirovala, aby sa tiež stal policajtom. "No stále mu niečo chýbalo, kým ho nezaujalo trenčianske letisko a možnosť získal licenciu pilota. Od tých čias tam a vo vzduchu trávil takmer všetok voľný čas. Vždy bol pritom šťastný. Sníval o kariére na veľkých dopravných strojoch a bol odhodlaný pre to urobiť všetko, no osud mal zrejme iné plány," odznelo na rozlúčke.

"Odišiel a nám zostalo v srdci prázdno. Smútok takých rozmerov, že ho nie je možné slovami opísať. Máme pred očami jeho tvár, úprimné oči, znie jeho hlas a ťažko uveriť, že už nikdy nebudeme s ním. Roman, krídla tvojho lietadla už nám na pozdrav nikdy nezakývajú. Chcel si lietať a my sme ti to priali. Lietanie je úžasná vášeň," odkázala Romanovi do neba jeho mama.

Rozlúčil sa s ním aj trenčiansky policajný riaditeľ Juraj Štilicha. Roman sa stal podľa neho policajtom v roku 2018. Na krajské riaditeľstvo do Trenčína prišiel v roku 2020. "Roman, vonku je nastúpená celá tvoja tretia čata. Stoja bok po boku vedľa seba presne tak, ako si ty pri nich stál pri všetkých služobných zákrokoch. Vždy, keď si mohol, si rád pomohol. Neviem a nedá sa si nemal vo svojom slovníku. Presne takto o tebe dnes rozprávajú tvoji kolegovia. Aj keď si si uvedomoval, že policajná práca prináša so sebou množstvo rizika a nebezpečenstiev, vykonával si ju vždy na stodesať percent. Bol si spoľahlivý. Práve tvoje milované lietanie sa ti nakoniec stalo osudným," povedal J. Štilicha.

Ten dodal, že kolegovia mu rozprávali o Romanovej vysielačke, ktorú volal Jupiter. "Jej názov sa tak zakorenil, že inak ako jupitery, už vysielačky nevolali. Spomínajú na to, ako si pre svoju prácu žil. Povinnosti si plnil ukážkovo, zodpovedne. Budeš nám chýbať, nielen ako dobrý priateľ, ale aj ako vynikajúci kolega, ktorý bol vždy nápomocný," dodal J. Štilicha.

Podľa leteckej školy JetAge trávil R. Zlatovský na letisku väčšinu svojho času, dokonca sa stal aj správcom hangáru. Lietanie ho fascinovalo a túto lásku vedel preniesť aj na návštevníkov leteckého múzea Hangár X, ktorí si užívali prehliadky s ním. "Ďakujeme za čas, ktorý sme mohli stráviť s tebou. Vždy modré nebo, Roman," poslali dojímavý pozdrav Romanovi do neba.

Štvormiestne lietadlo spadlo do poľa pri obci Trenčianske Stankovce v stredu 22. februára popoludní. Štyrom mužom z lietadla už záchranári nedokázali pomôcť. Zahynul pilot Marián Oravec (43), policajt Roman Zlatovský (26), Rastislav Navrátil (42) a Maroš Klein (26). V prípade lietadla šlo o Diamond DA-42, ktorých je na Slovensku registrovaných päť. Lietadlo je vyvinuté aj vyrobené rakúskou spoločnosťou a v roku 2004 sa stalo prvým lietadlom s naftovým motorom, ktoré preletelo severný Atlantik bez medzipristátia.