Hokejista je Ockom roka a 7 rokov po smrti milovanej manželky plánuje budúcnosť s priateľkou

Ostal ako samoživiteľ dvoch detí a s ich výchovou v jednej domácnosti mu pomáhajú jeho mama a otec. Príbeh, ktorý napísal sám život, chytí za srdce každého.

Jeho ťažký osud je známy nielen medzi hokejovou komunitou, ale zaujal aj organizátorov 4. ročníka súťaže MAMA ROKA. V hlasovaní čitateľov časopisu "Mama a ja" práve 34-ročný Juraj Valach, ktorý pred siedmimi rokmi prišiel o manželku Simonu po ťažkom krvácaní do mozgu pri pôrode dvojičiek, získal najviac hlasov a stal sa Ockom roka 2023. V emotívnom rozhovore pred začiatkom slávnostného vyhlásenia výsledkov ankety nám porozprával aké náročné 7-ročné obdobie so svojimi deťmi prežíval, a kto mu najviac pomohol.

V osudný júlový deň roku 2016 jeho manželka Simona skolabovala v šiestom mesiaci tehotenstva a pri predčasnom pôrode zomrela. Lekárom sa podarilo zachrániť život dvojičkám - dcére Amálke (7) a synovi Jergušovi (7), na ktoré mladý vdovec zostal sám. Chlapček prišiel na svet druhý po Amálii a má žiaľ po nedostatočnom prísune kyslíka ťažko poškodený mozog. Jeho celoživotná diagnóza je ťažká mozgová obrna na všetky štyri končatiny a duševná zaostalosť. Mladý hokejista Juraj to však nevzdal, práve naopak, robí všetko pre to, aby jeho deťom nič nechýbalo. S výchovou jeho detí mu pomáhajú hlavne rodičia, ale i priatelia, či dokonca úplne cudzí ľudia, ktorým nie je ľahostajný jeho ťažko skúšaný život.

Ako nám sám povedal, veľmi ho prekvapilo, že bol zaradený do kategórie Ocko roka a nečakal, "že mi toľko ľudí dá hlas, pretože si uvedomujem, že je veľmi veľa ľudí s ťažkým osudom, ktorí majú svoju cestu životom kľukatú, niekedy naozaj tŕnistú."

Juraj sa nám priznal, že hokej mu svojím spôsobom pomohol k tomu, aby sa smrťou manželky neubíjal a "ten prvý rok, prvé dva mesiace ako sa to stalo, bol hokej jediná vec, kedy som prišiel na iné myšlienky, keď som hral." Je nesmierne vďačný svojim rodičom, že mu tak pomáhajú. "Aj po tých siedmich rokoch musím konštatovať, že to je veľmi náročné, a taká najdôležitejšia vec, ktorú všade opakujem, že bez mojich rodičov by to nebolo možné. Oni sú vlastné tá cesta k tomu, že sa stále môžem venovať hokeju profesionálne. Aj keď nie som doma dennodenne, suplujú ma a dovolili mi v podstate venovať sa tomu, čo robím celý život, čo mám rád, a čo ma napĺňa."

Takže hokej vás vlastne posúva vpred a motivuje k tomu, aby ste svoje deti do budúcnosti zabezpečili? "Áno, pretože ja som samoživiteľ. A čo sa týka malého syna, ten má celoživotnú diagnózu, ťažkú formu mozgovej obrny, postihnutie na všetky štyri končatiny, čiže mojou úlohou bude do konca môjho života mu zháňať finančné prostriedky, či už formou nejaký zbierok, cez 2%, proste hocijakou možnou formou," objasnil nám známy slovenský hokejista svoje budúce poslanie. A dodal, že dokedy bude vládať, dovtedy bude hrať hokej profesionálne, "aby som mohol môjmu synovi zabezpečiť prípadné nejaké liečenie a pomôcky do života."

Prvé roky, keď ešte hral v Českej republike, boli pre neho náročné a vyčerpávajúce. Za deťmi musel dochádzať takmer 600 kilometrov. "Nebol som toľko s deťmi, ako by som si predstavoval," posťažoval sa nám dnes už Ocko roka 2023. "Odkedy hrám na Slovensku posledné štyri roky, úplne sa to zmenilo. Tri dni v týždni som doma s deťmi. Keď už začne zápasový kolotoč, a je tam nejaký čas, tak si odtrénujem a odbehnem si na otočku za deťmi," už spokojnejšie skonštatoval súčasný stav Juraj Valach.

Keďže je už Jurajova dcérka Amálka staršia, ťažšie prežíva to, keď z domu jej ocko odchádza, posťažoval sa nám slovenský hokejista. "Keď bola menšia, tak ma brala ako takého ocka, ktorý sa s ňou prišiel zahrať, odišiel a zase sa s ňou príde zahrať, no teraz to je už také, že vidím jej smútok, keď vždy odchádzam, čo robí aj moje odchody ťažšími," zdôveril sa nám hokejový srdciar Juraj Valach. Aj on sám sa priznal, že so synom i dcérou má nadštandardný vzťah a "neviem si už bez nich život momentálne predstaviť." Našťastie už v súčasnosti hráva v Spišskej Novej Vsi, "kde sú veľmi ochotní, hráva sa piatky a nedele a od pondelka do stredy som vždy doma, niekedy si ešte aj v sobotu odbehnem za deťmi, a takto to momentálne ide", vyznal sa nám Ocko roka.

Jeho osobný život sa tiež výrazne zmenil, pretože má novú partnerku a zároveň i mamičku Ivanu, ktorá má malého syna. Prezradil nám, že si spolu vychádzajú veľmi dobre, ale tým, že nie je pravidelne v Banskej Bystrici "ten vzťah sa nedá úplne naštartovať a budovať." Či by im to spolu aj reálne fungovalo, si povedať netrúfol, ale "uvažujeme o nejakej spoločnej budúcnosti". Juraj za ňou chodí do Banskej Bystrice aj so svojimi deťmi a rozumejú si. Vo vzťahu "vidím perspektívu, ona tiež" a budúcnosť ukáže "kde sa vlastne pohneme, či sa spolu dáme dokopy a už reálne budeme fungovať ako nejaká rodina, alebo či sa budeme ešte takto niekoľko mesiacov, možno rok stretávať. Je to všetko vo hviezdach," povedal nám už viditeľne spokojnejší hokejista.

Na záver nám na otázku, koľko ešte plánuje hrávať hokej, odpovedal, že "kým mi zdravie slúži" a dnes má v tom už jasno "nechcem už ten hokej hrať tak, že budem ďaleko od domova." Hrať v Spišskej Novej Vsi je podľa neho fajn, pretože doma je do dvoch hodín, no zároveň dodal, že "ideálne by bolo hrať v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene, čo by som bol v podstate doma a mohol sa venovať profesionálne aj hokeju, byť denne s rodinou a možno si aj budovať nejaký vzťah," zveril sa nám Juraj Valach. To je však podľa neho len hudba budúcnosti "v prvom rade musí mať o mňa Banská Bystrica, Zvolen alebo niekto v okolí záujem, ponúknuť mi nejakú zmluvu, a potom môžem o tom uvažovať." Informoval nás i o tom, že momentálne má o neho záujem len Spišská Nová Ves, ktorá mu už aj na ďalšiu sezónu ponúkla zmluvu "a je to od nich veľmi pekné, ale zvažujem predovšetkým to, byť s rodinou a s deťmi, aby som s nimi mohol byť dennodenne. To je moja priorita."

Juraj Valach je bývalý reprezentant v ľadovom hokeji, olympionik a účastník MS v roku 2014. Ako profesionálny športovec sedem mesiacov do roka jeho starostlivosť o deti zahrňuje i náročné cestovanie domov. Niekoľkokrát do týždňa medzi zápasmi alebo tréningami precestuje stovky kilometrov, len aby mohol byť so svojimi deťmi. Zvyšných päť mesiacov je otec, ktorý deťom navarí, postará sa o ne, alebo sa s nimi zahrá. Za posledné dve sezóny získal dve medaily - jednu zlatú a jednu bronzovú v najvyššej slovenskej hokejovej lige, keď sa ako dôležitý člen najprv Slovana Bratislava a v súčasnosti HK Rysy Spišská Nová Ves, výraznou mierou podieľal na úspechoch oboch tímov.

V jeho zverejnenom príbehu v 4. ročníku súťaže MAMA ROKA sa dočítate, že hokej hrá, aby svoje deti zabezpečil a uživil celú rodinu. Juraj výraznou mierou celoročne zháňa finančné prostriedky na liečbu svojho ťažko postihnutého syna Jerguška, robí rôzne dražby (na sociálnych sieťach vydražil svoj dres zo ZOH 2018 v Pchjongčangu) a zbierky a nie len pre svoje deti, ale aj pre ďalšie postihnuté a ťažko choré deti, ktoré to potrebujú.

Prečítajte si tiež: