Ivana (40) vysadila liečbu proti rakovine, no verí v uzdravenie: O radu ju žiadajú aj iní

Zdravotné problémy sa u sympatickej Levičanky začali prejavovať, keď mala 35 rokov. Aj napriek náročnému ochoreniu a nie vždy najpriaznivejším predpovediam, oslávila tento rok štyridsiatku. Hoci podstúpila už niekoľko operácií, chemoterapií a rôzne druhy liečby, choroba sa nanešťastie neustále vracia. Ivana však nestráca nádej a verí, že sa jej podarí vyliečiť úplne. Samotnú chorobu však nevníma len negatívne, naopak, vďaka nej si uvedomila, čo je v živote skutočne dôležité.

FOTOGRAFIE SYMPATICKEJ BOJOVNÍČKY SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:

Tvrdí, že celý život na seba robila neskutočný tlak - v práci, v živote, či v starostlivosti o 19-ročnú dcérku. Vždy bola orientovaná na výsledky, no zrazu sa ocitla v situácii, keď si uvedomila, že to vlastne nie je podstatné. V súčasnosti sa orientuje hlavne na svoju psychiku a predovšetkým si užíva chvíle s dcérou. Okrem toho sa venuje rozličným aktivitám - založila OZ Prežila som TO, v rámci ktorého sa snaží pomáhať druhým s podobným osudom, naučila sa háčkovať, napísala knihu, píše články a cvičí.

“Mám strašne veľa ľudí, ktorí mi telefonujú, že ich nakopnem svojím prístupom, prípadne im poradím, aby sa nevzdávali, lebo v každom okamihu sa dá nájsť radosť zo života. Milujem, keď ráno vstanem, dám si raňajky a čaj s medom a citrónom, pozerám sa pri tom na deti ako sa hrajú na dvore a počúvam čvirikanie vtákov. Vtedy si poviem, že život je krásny,” poznamenáva Ivana Debrecéniová, ktorá za toto všetko ďakuje najmä Bohu.

Ivana vyskúšala už všetky možné druhy liečby, no jej zdravotný stav sa ani napriek veľkej snahe nanešťastie stále nezlepšil. Dokonca jej prestala zaberať aj tá posledná a preto sa rozhodla v posledných mesiacoch liečbu ukončiť. No práve to ju naštartovalo k tomu, aby si chvíle užila najviac, ako sa len dá.

“Moje telo sa nejak vzchopilo a chytilo druhý dych. Zrazu som sa nemusela prispôsobovať liečbe, nemusela som zostávať doma a mohla robiť čokoľvek, čo mi napadlo. V podstate som dosť dlho necítila nejakú extra únavu, aj keď to nebola iba prechádzka ružovou záhradou,” vysvetľuje Ivana s tým, že sa raz za čas objavovali nejaké drobné bolesti, ale v podstate dokázala fungovať celkom dobre.

Počas posledných týždňov bola hostkou v relácii V siedmom nebi, zorganizovala Onko-konferenciu a opäť sa jej podarilo vytlačiť niekoľko desiatok kusov svojej knihy. “Proste všetko ma to tak strašne posúvalo k tomu, aby som dokázala fungovať v radosti, tešiť sa a aspoň nejako prehliadať aj občasné náznaky. Keďže neberiem žiadnu liečbu, tak sa to skôr, či neskôr niekde prejaví, takže som si užila chvíle najviac ako som vedela a som rada, že som dostala tú príležitosť to vôbec urobiť,” hovorí s úsmevom, no hneď sa zháči - bolesti sa totiž u nej opäť objavujú stále častejšie.

Počas niekoľkých rokov ochorenia sa najviac tešila na stužkovú svojej dcéry, ktorej sa aj dočkala minulý mesiac. Tento deň bol pre ňu výnimočný, no v daný večer skončila v bolestiach na pohotovosti, kde napokon zostala celý deň i noc. “Na stužkovej som vydržala hodinu, aj to mi bolo tak strašne zle, že som si ju neužila ako som si to predstavovala. Som človek, ktorý sa sťažuje už len, keď je fakt zle. Počas posledných dní som však zažila také kvantum zážitkov, čo možno ani za celý život nie,” priznáva.

Na otázku, čo pre ňu znamenajú Vianoce odpovedá, že odkedy ochorela, sú pre ňu každý rok dôležitejšie. “Vždy si počas nich totiž pripomínam, že už som tu nemala byť a že som sa dožila ďalších. Toto už budú šieste Vianoce, o ktorých som si myslela, že sa ich nedožijem. Je úžasné, že som stále tu, stále žijem, hoci nie vždy boli plné radosti, lebo väčšinou som sa tie najhoršie výsledky dozvedela práve v decembri,” poznamenáva. No aj napriek tomu ich vždy prežili pokope ako rodina v tej najväčšej láske a radosti.

“Sú pre mňa symbolom toho, že ešte stále som tu so svojou dcérou a rodinou a to je to najdôležitejšie,” dodáva a ľuďom zároveň odkazuje, aby prežívali chvíle v radosti, aj keď možno nemajú všetko, čo by chceli. Pretože nájsť radosť v tom okamihu, keď nás nič nebolí, je to úplne najdôležitejšie. “Aj včera sme si boli užiť trochu snehu vonku. I keď sú to len malé záblesky, ale okamžite ako človek cíti, že je v pohode, vládze, tak nech žije a rozdáva lásku okolo seba, svojim blížnym a rozdáva radosť a úsmev všade, kam sa pohne,” uzatvára Ivana Debrecéniová.