Chľaba je v suchu, obyvatelia už nie sú odrezaní od sveta: Cesta je sprejazdnená

Dunaj už klesá a situácia v obci Chľaba na juhu Nitrianskeho samosprávneho kraja sa upokojuje. Jej obyvatelia boli od stredy (18. septembra) odrezaní od okolitého sveta. "Krátko pred obedom sme sprejazdnili cestu III. triedy, ktorá kopíruje tok rieky a je jedinou prístupovou cestou do Chľaby zo slovenskej strany územia," informoval Jakub Takáč z Komunikačného oddelenia Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Po príchode k obci Chľaba jedinou prístupovou cestou, ktorá vedie od obce Kamenica nad Hronom nás čakala prvá zátarasa. Tú dobrovoľní hasiči namontovali na cestu pod železničný most, keďže práve tam sa nachádza najnižší bod sútoku Hronu a Dunaja. Za bariérou už svoju silu ukazovala rieka Dunaj, ktorá zaplavila cestu do výšky viac ako 1,5 metra.

To, že pod vodou sa skutočne nachádza cesta, ktorá kopíruje breh Dunaja, nám dosvedčovali len trčiace dopravné značky, ktoré sme videli zhora zo železničného priecestia. Dunaj v tom čase, kedy sme tam v piatok (20.9.) o 15. hodine prišli, kulminoval na výške 758 centimetrov. A práve v tom čase bolo vidieť, ako rieka ešte cez cestu preteká. Po tom, čo pre nás prišli vojaci na nákladnom aute, hladina vody už bola pokojná.

Zásobovanie do obce zabezpečuje nákladné vojenské auto, ktoré nacúvalo k postavenej bariére, kde sa potraviny z rebríka prekladajú na korbu. Teraz tam však už neprejde ani vojenský nákladiak, ktorý zvládne prejsť vodu do výšky 70 centimetrov. Potraviny sa tak teraz budú musieť po bočnej strane zaplavenej cesty k autu prenášať.

Zavítali sme aj do jediných obecných potravín, od ktorých sú obyvatelia Chľaby závislí. Zástupkyňa predajne potravín Kornélia (47) nám povedala, že zásobovanie prebieha rovnako ako aj v bežných dňoch, každý deň dovážajú len pekárenské výrobky. „Vojaci idú ráno okolo pol piatej s vedúcou do Kamenice po chlieb a pečivo. Iný tovar sme mali dovezený ešte v utorok, ale celkom dobre si vystačíme. Sú veci, ktoré nám už chýbajú, ale ľudia sa vedia prispôsobiť, pár dní vydržia,“ vysvetlila.

„Teraz sme pre každý prípad objednávali trošku viac, aby bolo potravín pre každého dosť." Ako nám potvrdila ľudia túto situáciu vôbec neberú veľmi dramaticky a nekupujú ani viac potravín, aby sa zásobili. „Ľudia sú už zvyknutí na takéto situácie, nie je to prvýkrát,“ potvrdila. Pevne dúfa, že tovar už budúci týždeň príde tak, ako bežne chodieva. Ako dodal starosta, v obci majú dve krčmy, ktorých majitelia sa pre istotu tiež predzásobili.

Ako nám povedal starosta obce Chľaba Gregor Izrael, pekárenskými výrobkami zabezpečujú aj ústav v Kováčove, kde je teraz 255 klientov. Práve tu je cesta v úseku asi 200 metrov tiež úplne zaplavená až do výšky jedného metra. „Najprv sa potraviny dovezú do Kováčova, potom sa vojaci presunú do predajne potravín,“ potvrdil. „Od piatka ráno už armáda pre zariadenie v Kováčove zabezpečuje aj rozvoz raňajok a obeda, kým tá voda neopadne natoľko, aby sa medzi ústavom a železničným priecestím dalo jazdiť,“ povedal starosta.

Počas nášho pobytu v obci prišiel aj autobus, ktorý priváža ľudí zo železničnej stanice. V autobuse sedelo päť ľudí. Na otázku, ako to zvládajú, keď sú takto odrezaní od sveta, sa zhodli v tom, že musia vydržať. „Deti do školy nechodia, majú z toho radosť,“ zasmial sa jeden z cestujúcich. Majú "povodňové" prázdniny.

„Do každej školy som oznámil, že je vyhlásená mimoriadna situácia, takže deti sa teraz do pondelka učia doma,“ povedal starosta. Čo bude v pondelok ešte povedať nevedel.

Pracujúci ľudia teraz vlak využívajú do Štúrova a zo Štúrova. „Je to časovo náročnejšie, trvá to dlhšie o takmer hodinu a pol,“ zhodli sa všetci v autobuse. „Keď tu ešte premával lokálny vláčik, chodil aj odchádzal načas, teraz rýchlik meškal 110 minút,“ potvrdil vodič autobusu, ktorý na medzinárodný rýchlik musí vždy čakať.

„Človek cíti, že je obmedzený a musí sa prispôsobiť prostrediu, ktoré má tu, nie je to žiadna katastrofa,“ hovorí Renáta (49), ktorá je zároveň aj vedúcou v predajni potravín. „Starší ľudia to zvládajú pokojne, sú už na to počas tých rokov zvyknutí. Mladí ľudia si už po roku 2013 tiež pomaly zvykajú.“ Odkedy totiž majú v obci dobrovoľných hasičov, aj starší ľudia sa cítia bezpečnejšie.

„Deti sa tešia, že nemusia ísť do školy a my v strednom veku sa tešíme, že sa môžeme pokojne prechádzať po uliciach, pretože nie je taká veľká premávka. Teraz je to pokojnejšie, počujeme aj vtáčikov štebotať,“ hovorí. Poukazuje hlavne na to, ako sa otvoril Most Karola Róberta z vedľajšej maďarskej obce, premávka narástla až štvornásobne. Dovtedy sa dalo prejsť len cez železničný most a cyklistickou trasou.

„V roku 2013 to bolo podstatne horšie, vtedy boli ohrozené aj obytné domy, keďže hladina Dunaja kulminovala až cez osem metrov,“ opísala Renáta. „Vtedy chodila po železnici lokálka a potraviny sa prevážili týmto vláčikom zo Štúrova až na stanicu v Chľabe. Od sveta sme boli v tom čase odrezaní deväť dní,“ spomína.

Zo stanice potom všetko tovar pomáhali prevážať dobrovoľní hasiči. Chľabania teraz využívajú aj medzinárodný rýchlik, pretože inú možnosť ako sa dostať do práce ani nemajú. Problémy im však spôsobujú meškania týchto vlakov. „Nepríjemné je to, že tí ľudia, ktorí robia do 18. hodiny musia na vlak čakať ešte ďalšiu hodinu, aby sa dostali domov a predvečerom vlak dokonca meškal až dve hodiny,“ vysvetlila Renáta.

Vojenská tatrovka pomáha aj pri výmene služieb v sociálnom zariadení, inak by sa do ústavu kvôli vysokej vode ani nedostali. Rovnako tak prevezú pracovníkov k autobusu, ktorý ich prevezie na stanicu k vlaku do Štúrova. „Medzi dvomi spojmi majú hodinu na prestup, takto to je riešené ráno aj večer,“ vysvetlil starosta.

„Vojaci dvakrát pomáhali už aj pacientov ratovať, keďže do dediny sa ani sanitka nevie dostať,“ dodala Renáta. Potvrdil nám to aj starosta, že museli riešiť dva zdravotné problémy, kedy sa ešte dalo ísť vojenskou tatrovkou až k železničnému priechodu. „V piatok ráno sme museli transportovať vojenským autom k železničnému priechodu jednu staršiu pani, ktorej prišlo zle. Za bariérou už stála sanitka, ktorá ju odviezla do nemocnice,“ potvrdil. Teraz sa však už k priecestiu nedostane ani tatrovka.

Kornélia, ktorá je v miestnom obchode aj predavačkou nám tiež potvrdila, že počas rozhovor s ľuďmi môže povedať, že všetci túto situáciu zvládajú v pohode. „Väčšina ľudí, čo žije v Chľabe už toto prežila viackrát. Vedia, čo to znamená. Najväčšie obavy mali kvôli práci, ako sa do nej dostať. V roku 2013 sme mali motorový vláčik, ktorý chodil častejšie, a teraz medzinárodné vlaky zastavujú len štyrikrát za deň, navyše majú aj meškanie,“ povedala nám Kornélia (47). Podľa nej, kto mohol, tak si zobral voľno a zostal radšej doma aj kvôli deťom, ktoré do školy nechodia.

„Veľmi vďační sme za dobrovoľných hasičov, ktorí sa každý deň postarali o zásobovanie aj bezpečnosť ľudí. Veľa tým obci pomáhajú, no nielen teraz, ale stále,“ pokračuje. „Najhoršie to bolo v roku 2013, po ceste sa vtedy nedalo prejsť ani vojenským vozidlom. Jedlo sa do sociálneho zariadenia vozilo osobným vlakom,“ vysvetlila. Voda sa našťastie ani v tom čase až k rodinným domom nedostala.

„Ďakujeme za to, že máme vodné dielo Gabčíkovo,“ dodal na záver starosta Gregor Izrael.