V objekte bývalej nemocnice v Štiavnici vraj straší: Apartmán tu má aj bývalý minister Jaro Naď

Budova bývalej starej nemocnice stojí na Ulici Antona Pécha v Banskej Štiavnici. Počiatky toho domu siahajú do ďalekej minulosti, v zadnej časti budovy je totiž  zachovaný aj kamenný portál dverí s vročením 1578. Pred časom si budova prešla kompletnou rekonštrukciou - v súčasnosti je z nej apartmánový dom a nachádza sa tu aj talianska reštaurácia. Pri vstupe vás víta štýlové nádvorie, no aj napriek už na prvý pohľad nádhernej obnove, tu majú niektorí návštevníci zvláštne pocity.

“Zastavila som sa tu minule na obed, sedela som vo vnútorných priestoroch, ale niečo mi vadilo. Taká zvláštna energia, neviem to vysvetliť. No aj napriek tomu sem chodím rada, cestoviny majú fantastické, ale neviem si predstaviť, že by som tu mala bývať,” povedala nám stále návštevníčka Kristína. Niektorí hovoria, že je to preto, lebo tu v minulosti umierali ľudia a nachádzala sa tu aj márnica. Zdá sa, že si staré múry tohto objektu čo to naozaj pamätajú.

“Ešte pred deviatimi rokmi bola táto budova opustená a v dezolátnom stave. Spomínam si, že sme sa v tom čase dostali aj dnu. Mal som veľmi divné pocity, s kamarátmi sme odtiaľ doslova ušli. Verím tomu, že tu môže byť nejaká iná energia,” priznal domáci Dušan. Jeden apartmán tu vlastní aj bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Otázkou, či má podobnú skúsenosť, sme ho rozosmiali.

“Počul som o tom, že údajne tam kde bola kostnica, vraj tam straší. Najmä miestni Rómovia sa toho boja a sú o tom presvedčení. Ale ja som nič podobné nezažil, cítim sa v tomto meste veľmi dobre, ale počul som o tejto veci. Tým, že je to mesto, ktoré má svoju minulosť, tak veľa sa tam deje a hovorí sa o tom, ale ja osobne takúto skúsenosť nemám,” povedal nám.

Banskoštiavničanka Oľga Kuchtová sa v starej nemocnici narodila a porodila tu aj svoje dve deti. Zvlášť si pamätá na vtedajšieho pána primára chirurgie Majdáka, ktorý jej ako desaťročnej vyoperoval slepé črevo. “Ležala som v obrovskej izbe s asi desiatimi staršími pacientkami a plakala do vankúša. Jedna sestrička bola rádová sestra a tá ma chodila utešovať,” spomína si. O strašení však nevie nič.

“"Strašiť" nás chodil známy Edko, niekdajšia bludná hviezda tohto mesta, keď sme ležali na pôrodníckogynekologickom oddelení, v izbe od záhrady, do ktorej chodil. Nám tehuľkám vravel "ženy, veď vy ste ako balóny". A občas ženám pred oknom slúžil omšu, odpozorovanú z katolíckeho kostola. Bola s ním zábava,” poznamenáva sympatická dáma. Záhrada bola vždy upravená s vysadenými kvetmi, lavičkami a prístupná pacientom i návštevám.

Na nádvorí, kde sa teraz nachádza sedenie reštaurácie, bol zelený trávnik a nestriekajúca fontána. Vedľa v chodbe boli labáky, z ktorých mala ako malá hrôzu, lebo sem musela chodiť na odber krvi. V klenutom vestibule zas bol prísny vrátnik a sanitkári. Sociálne zázemie bolo ponuré, robili tu aj klistír pred pôrodom. V nemocnici sa nachádzali len dve oddelenia - gynekologickopôrodnícke a chirugické. Na prízemí zas ambulancie a labáky a na poschodí röntgen.

“A v bočnom trakte miestnosť pre mŕtvoly, z ktorej som mala hrôzu, ako to u detí býva. Nuž, išlo o starú historickú budovu, v ktorej bolo v dávnych dobách aj väzenie,” spomína s tým, že o modernosti sa hovoriť nedalo ani vtedy. Zdravotnícky personál bol však na úrovni, ústretový, milý, až mal človek pocit, že leží v rodinnej nemocnici. “Zažila som tam radosť, bolesť i smútok. A ako to už býva, určitý druh nostalgie pociťujem doteraz, pretože sa spája s mojou mladosťou. Špitál, tak sme nemocnicu volali, bol súčasťou životov obyvateľov mesta i okolitých dedín,” doplnila Kuchtová.

Stará nemocnica však nie je jediným miestom v Banskej Štiavnici a jej blízkom okolí, kde ľudia hovoria o zvláštnej energii. Len nedávno sme sa vybrali do blízkej obce Štiavnické Bane, kde nad známym tajchom Vindšachta stojí už roky opustený rozostavaný dom. Keďže majiteľ už dlhé roky s domom nič nerobí, celý areál je zarastený a z nehnuteľnosti vidíme od cesty len strechu a okná. Pred ňou stojí opustený karavan aj s náradím, ktorý slúžil ako príbytok pre robotníkov, ktorí tu vykonávali stavebnú činnosť.

V tej však nepokračovali z dôvodu, že tu bola zlá energia a údajne tu straší. Povtvrdzuje to aj starosta obce Stanislav Neuschl. “Z histórie sa dozvedáme od našich prastarých rodičov, že v pôvodnom dome presne na tomto mieste, kde stojí dnes tento, bol údajne na konci 2. svetovej vojny zavraždený nemecký vojak. Vtedy už bola vojna ukončená a poslední Nemci utekali a skrývali sa pred osloboditeľmi aj v takýchto domoch,” približuje starosta.

Tento vojak, ktorý utekal domov, prosil majiteľov, aby ho nezabíjali no aj napriek tomu ho miestni ľudia mali zabiť drastickým spôsobom sekerami, motykami a krompáčmi. “Tak ho zavraždili a niekde tu v týchto priestoroch by mal byť zahrabaný, v tom čase pochovaný. Spomínam si, že starí ľudia túto udalosť stále spomínali s tým, že tu preto dodnes straší. Vysvetlenie je také, že jeho duša neodpočíva v takom pokoji, ako by mala,” ozrejmuje Neuschl.

Pôvodný dom tu stál vyše 100 rokov. Aj napriek tomu, že súčasná ruina stojí na dosť lukratívnom mieste blízko jazier a po oprave by mohla mať pekné využitie či už na ubytovanie v súkromí alebo penzión, už roky sa s ňou nič nerobí a je stále nevyužívaná. “Takže niečo na tom môže byť naozaj pravdy,” myslí si. Podľa Neuschla sa o jeho dokončenie pokúšali už viacerí majitelia, no vždy neúspešne. Aj poslední robotníci, ktorí tu pracovali na rekonštrukcii, po čase odišli s vyjadrením, že tu z nejakého dôvodu nedokázali pracovať.

Neďaleko obecného úradu v tej istej obci tiež stojí vyše 500-ročný dom, ktorý tiež  priťahuje turistov. Miestni o ňom hovoria, že v ňom straší. Jeho majiteľ, výtvarník Rasťo Mišík je síce skeptik, no nezvyčajné udalosti potvrdzuje aj on sám. Vysvetľuje, že hrubočizné múry tohto “starca” si určite pamätajú rôzne pekné i smutné príbehy, okázalé zábavy, čudných nájomníkov možno typu grófa Draculu, či krvilačnej pani.

“Dopočul som sa tiež, že dom slúžil aj ako úkryt v ťažkých časoch. Skrýše vraj boli v jeho obrovských komínových telesách. Údajne tu však bola fabrika na výrobu pušného prachu a rozbušky, neskôr slúžil banskému priemyslu a posledných 150 – 200 rokov ako meštiansky dom. Dnes je to pre mňa ateliér v každom ročnom období,” povedal nám pred časom. Povráva sa, že sa v minulosti v tomto dome prejavovali akési vyššie sily.

“Aj keď som skeptik v týchto veciach, je pravda, že ma raz navštívil jeden známy, ktorý mal psychické problémy. Po návšteve mi viackrát volal a ďakoval mi, že akoby zázrakom je už fit a plný energie. Tak neviem. Je možné, že energetické pole je tu silné. Mňa tu inak nestraší, ale naopak skôr lieči. Ak sa bude chcieť presvedčiť niekto, kto sa cíti zle, môže ma navštíviť,” doplnil.