OBJAV, ktorý prepíše históriu nielen na Slovensku: Archeológovia pod Tatrami našli unikát!
28. 5. 2025, 15:45 (aktualizované: 28. 5. 2025, 16:53)

Zdroj: Andrea Nozdrovická
Malá jaskyňa Hučivá diera v Belianskych Tatrách pri Tatranskej Lomnici odhalila unikát! Archeológovia tam objavili dôkaz, že lovci z doby ľadovej sa zdržiavali v našich veľhorách.
Zdroj: ku
Zdroj: NMH
Zdroj: Andrea Nozdrovická
Galéria k článku
Našli osídlenie z doby kamennej, z magdalénienskej kultúry spred vyše 14 000 rokov, teda zhruba 12 200 pred Kristom. Na území Slovenska ide o prvý takýto výskyt.
Tatranská jaskyňa poskytla dôkazy o lovcoch z praveku, ktorí ju používali počas lovu zvierat. Archeológovia až teraz zistili, že lovci sobov prešli na juh cez hrebeň Tatier. Je to prvý dôkaz o tom, že lovci z doby ľadovej sa zdržiavali v Tatrách.

Zdroj: FB/Nadace Neuron
Magdalénienska kultúra
Nositelia magdalénienskej kultúry a ich umelecké diela, známe z niektorých jaskýň vo Francúzsku, predstavujú vrchol pravekého umenia na svete. "Na území Slovenska sa však táto kultúra jednoznačne objavila po prvýkrát,” vraví Marián Soják z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).
V priebehu troch výskumných sezón sa im sa podarilo preskúmať zahĺbené ohnisko z doby kamennej a v ňom objaviť široké spektrum štiepaných kamenných nástrojov, kostí lovnej zveri a ďalších drobných artefaktov z kosti, kameňa i organické materiály, vrátane paleobotanických zvyškov.
Zdroj: Peter Ličák
Archeológ Marián Soják.
"Pozoruhodné táborisko z mladšieho paleolitu, dosiaľ jediné jaskynné nálezisko z obdobia praveku na území Tatier, sa podarilo objaviť koncom roka 2018,” informoval M. Soják. Práve on bol spolu s kolegom Pawlom Valde-Nowakom z Jagelovského univerzity v Krakove bol súčasťou medzinárodného výskumného tímu. Ich významný objav v neveľkej Hučivej diere zrejme zmení mapu pravekého osídlenia Európy.
Nálezy dokumentujú, že šlo o sklonok pleistocénu, keď sa pozvoľna začínal topiť severský i lokálny tatranský ľadovec. "Kamenné nástroje, medzi ktorými dominujú typické hroty s naznačeným vrubom - projektily kostených, parohových drevených oštepov a harpún - sú zhotovené z pieninských rádiolaritov, ale aj z rôznych pazúrikových odrôd spoza hrebeňa Karpát (Poľsko), ale i z Moravy,” dodal Soják.
Z archeologických nálezov z Hučivej diery prekvapuje podľa Sojáka nielen množstvo pozoruhodných artefaktov – kamenných nástrojov, ďalej kostené ihly, pieskovcová lampička na svietenie, ryhami zdobený kostený priebojník, dve prevŕtané fosílne slimačie ulity, zrejme z náhrdelníkov, ale aj zistené spektrum lovných zvierat: “Medzi ktorými prekvapujúco prevládajú kozorožce alpské, menej kone divé, medvede hnedé a iná fauna.” Vo výskume jaskyne plánujú archeológovia pokračovať.
Anketa
Môžu nálezy magdalénienskej kultúry v Tatrách zmeniť naše chápanie pravekého osídlenia Európy?
Hlasovanie bolo ukončené