Mladý hokejista Matey bojuje o život! Nový rok mu priniesol nádej: Čakal iba na tieto dve slová

Bez vhodného darcu, však transplantácia nebola možná. Štatisticky je iba 1% zaregistrovaných darcov zhodných s niekým na celom svete. S príchodom nového roka však jeho mamina napísala na sociálnej sieti len dve slová: „Máme darcu!“

Matey žil s rodinou prvých štrnásť rokov v Austrálii. Narodil sa v dvojmiliónovom meste Perth, kde veľa možností na hranie hokeja nebolo. „Sníval byť hokejistom od malého chlapca,“ začala rozprávanie jeho mama Mária (51). U protinožcov to však bolo dosť zložité. Jeho sen sa začal napĺňať až s príchodom na Slovensko.

„Často sme cestovali na Slovensko. Deťom chýbali príbuzní, a tak sa stalo, že som s nimi zostávala dlhšie a dlhšie, až sme sa s otcom detí rozišli,“ povedala. Matey sa aj s dvoma súrodencami Tomášom (31) a Rachel (19) rozhodli zostať s mamou na Slovensku. „Matey sa tak prvýkrát postavil na korčule, keď mal 14 rokov. Učil sa korčuľovať so škôlkarmi,“ prezradila jeho mama. Ako podotkla, pri jeho výške 180 cm to bolo dosť komické.

Keďže začal korčuľovať neskoro, hokejoví tréneri mu veľa šancí na hranie súťažného hokeja, nedávali. On to však nevzdával. „V MŠK Púchov mu však dali priestor a mohol chodiť na ľad trikrát denne,“ potvrdila. Prvý rok nemal ani miesto v šatni, tak si 15-kilový výstroj nosil pešo sám cez polovicu Púchova.

Vďaka svojej usilovnosti sa prepracoval až do dorasteneckého klubu HK Spartak Dubnica, kde dal vo svojom prvom zápase aj prvý súťažný gól. „Mateyov splnený sen však prekazil covid,“ priznala jeho mama. Na dlhé mesiace zostal bez zápasov i tréningov. Po pandémii začal študovať na FTVŠ v Bratislave učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo ľadového hokeja. A vtedy dostal šancu hrať aj za juniorku v Púchove.

„Po prednáškach cestoval denne do Púchova na tréning a nočným spojom sa vracal do Bratislavy na internát,“ pokračuje mama. A v apríli 2023 prišiel ďalší zázrak. „Dostal možnosť hrať za juniorov aj seniorov v Hokejovom oddiele Hamikovo.“ Onedlho však už musel zvádzať iný boj – boj so zákernou chorobou.

Tréner si v lete všimol, že Matey je viacej zadýchaný a nevládze, tak dostal týždeň na rehabilitáciu. „To sme využili na rodinnú turistiku v Čechách, kde však sedel na každej lavičke. Z bežne veľmi akčného mladíka bola iba unavená mátoha,“ potvrdila mama. Po návrate preto išiel k obvodnému lekárovi, kde mu potvrdili veľmi zlé krvné testy. „Ešte v ten deň Mateya prijímali na onkohematologické oddelenie v Nemocnici sv. Cyrila Metoda v Bratislave," povedala.

Diagnostikovali mu akútnu lymfoblastickú leukémiu (ALL). Matey tak bol zo dňa na deň vytrhnutý zo svojho prostredia a jeho životné sny sa mu rozpadli. „Nielen jemu, ale celej rodine,“ prízvukuje Mária. Začal s chemoterapiou, ktorú podľa slov jeho mamy, znášal perfektne. Pri každej kontrole bola s ním, pretože sa kedykoľvek mohlo stať, že si ho v nemocnici nechajú. „Celá rodina sme sa naučili, že si nič neplánujeme a žijeme pre dnešok.“

A potom sa stalo to, s čím nepočítali. „Na poslednú chemoterapiu mal nastúpiť 9. októbra. Žiaľ, dozvedeli sme sa, že v kostnej dreni sa znova objavili rakovinové bunky,“ opísala mama. Chemoterapia už nemala význam a jedinou možnosťou na vyliečenie bola transplantácia kostnej drene. Na to však bolo treba vhodného darcu. „Chvíľku nám trvalo vstrebať ten šok z relapsu ochorenia a z toho, že sme na začiatku,“ uviedla jeho mama.

Mamina potom na sociálnej sieti napísala výzvu, do ktorej sa zapojilo množstvo ľudí. „Spustila sa lavína registrácii do Registra darcov kostnej drene. Za prvý víkend sa online prihlásilo 350 darcov,“ pochválila Mária všetkých. O Mateyovom príbehu sa ľudia aj vďaka zdieľaniu, dozvedeli nielen na Slovensku, ale i v ČR, Anglicku či Austrálii. „Veľa záujemcov ma aj rozplakalo svojou ochotou, čím skôr sa zaregistrovať,“ priznala.

Zapojili sa kamaráti, hokejisti, fanúšikovia, dokonca i dozorcovia z ilavskej väznice. Pridal sa aj slovenský herec Michal Kubovčík, ktorý v decembri získal kopu darcov na stredných školách. „Najväčší hromadný odber slín s registráciou prebehol na FTVŠ. Nedá sa opísať všetkých čo pomohli, každému sme vďační,“ povedala Mária. A nadšení a vďační boli aj lekári. Veď len za december bolo zaregistrovaných o 1 500 ľudí viac.

„Až 90 percent ľudí, čo mi písali, boli odhodlali registrovať sa kvôli tomu, že darovať kostnú dreň nebolí,“ pochválila sa Mária. Na sociálnej sieti totiž začala robiť osvetu a vyvracala mýtus o bolestivom odbere. Darcu začali hľadať od októbra a na začiatku nového roka prišla radostná správa. Našiel sa vhodný darca. „V piatok 3. januára nám lekár oznámil informáciu plnú nádeje. Prijali sme to s radosťou a vďakou k neznámemu človeku ochotného nezištne pomôcť, no s trochou obavy z toho, čo bude nasledovať,“ priznala mama.

A čo prežíval Matey, keď sa o tom dozvedel? „Zmiešané pocity, ale najmä radosť, že sa našiel dakto, kto mi dáva nádej žiť,“ prezradil.

Matey o tri týždne nastúpi na dlhodobú hospitalizáciu. „Potom príde deň D – volajú ho DEŇ 0 – deň kedy infúziou podajú periférne krvotvorné bunky,“ vysvetlila mamina. Potom zostane v úplnej izolácii v nemocničnej transplantačnej izbe asi mesiac. „A bude sa čakať na DEŇ 100, kedy by malo byť už všetko v norme prijaté,“ pokračovala.

Matey by sa po úspešnej transplantácii chcel veľmi rád vrátiť aj na ľad. „Bude to ešte chvíľu trvať, predsa len dva roky v nemocnici sú dva roky bez tréningu. Ale určite si chcem ešte streliť gól!,“ prezradil.

Všetkým ľuďom Matey a jeho mamina odkazujú, že darovanie kostnej drene nebolí. Iba na Slovensku čaká na zhodného darcu 50 pacientov. „Ako povedal Miško Kubovčík, treba zbúrať predsudky a vyzvať každého darcu krvi k registrácii do Registra darcov kostnej drene,“ povedala Mária. „Každý si zaslúži šancu na nový život,“ dodala.