Nór Ole (31) prežil útok Breivika, no trauma tu bude do konca života: Takéto môže mať následky!

Nór Ole (31) prežil útok Breivika: Následky teroristického útoku? Trauma do konca života!

Ole (31) prežil útok Breivika: Trauma do konca života, v rukách niesol zakrvavenú kamarátku!

V roku 2011 spáchal Anders Breivik najkrvavejší útok v Nórsku od druhej svetovej vojny. 22. júla najprv odpálil bombu v blízkosti vládnych úradov v Osle, pri čom zahynulo osem ľudí. Následne v letnom tábore mládežníckeho krídla Strany práce na ostrove Utøya zastrelil 69 ďalších ľudí. V roku 2012 bol za to odsúdený na najvyšší možný trest v Nórsku - 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia, pokiaľ bude naďalej považovaný za nebezpečného. Nór Ole Martin, ktorý tento útok prežil, prišiel pred niekoľkými dňami na Slovensko a osobne nám prezradil desivé detaily teroristického útoku. 

FOTOGRAFIE ZO STRETNUTIA S OLEM MARTINOM SI POZRITE VO FOTOGALÉRII:

Desivé detaily útoku si prečítajte v článku nižšie:

Priznal, že v osudný deň bol presvedčený, že zomrie. “Práve to je účelom terorizmu -&nbsp; vystrašiť vás, že vám zoberú život. Ale tiež som zároveň myslel aj na to, že chcem prežiť. Každý človek reaguje v takejto situácii ináč. Niekto zamrzne, niekto uteká preč, iný sa zas skryje. Nikdy neviete ako by ste reagovali,” vysvetľuje Ole, ktorý pri útoku prišiel o viacerých blízkych priateľov. Tvrdí, že s takouto udalosťou sa zmieriť úplne nedá a tí, čo ju prežili, musia žiť s týmito spomienkami už do konca života. “Ja som mal len šťastie, že som sa z toho v rámci možností dostal celkom rýchlo, ale sú aj takí, ktorí majú posttraumatické príznaky,” hovorí.

Viac o posttraumatickom stave prezradila psychologička, prečítajte si na ďalšej strane:

Psychologička Mária Montilla vysvetľuje, že posttraumatický stav niektorí ľudia zvládnu s&nbsp;pomocou svojho okolia, rodiny, priateľov, či kňaza a&nbsp;vyrovnajú sa s&nbsp;traumatizujúcou udalosťou. Avšak, u&nbsp;niektorých môže vyústiť do posttraumatickej stresovej poruchy. Tá obyčajne vznikne do 3 mesiacov od prežitej udalosti, ale u&nbsp;niekoho sa môže objaviť aj po rokoch. "O poruche hovoríme, ak príznaky trvajú viac ako mesiac," hovorí odborníčka s tým, že k príznakom patrí úzkosť, nespavosť, nesústredenosť, znovuprežívanie udalosti v spomienkach, či vyhýbanie sa miestam, kde sa udalosť stala.

Neskôr, ak sa nelieči, sa môžu rozvinúť aj vážnejšie príznaky ako sú suicidálne myšlienky, apatia, depresia, ľahostajnosť, neschopnosť fungovania v&nbsp;práci, či vo vzťahoch. "Občas sa zdá, že človek znecitlivel, akoby sa odpojí od udalosti a&nbsp;toto obdobie sa strieda u&nbsp;neho s&nbsp;obdobím, kedy znovu prežíva udalosť v&nbsp;spomienkach a pocitoch," poznamenáva Montilla. Rovnako sa ľudia s touto poruchou cítia byť neustále ohrozovaní, trpia úzkosťami, depresiami, neistotou a často aj somatickými ťažkosťami.

Neraz majú skreslené predstavy o&nbsp;tom, čo prežili, buď udalosť bagatelizujú alebo naopak ešte viac dramatizujú. Mávajú poruchy spánku, izolujú sa alebo cítia hnev. V prípade liečby by sa mal ich stav zlepšiť do pol roka. Preto je vhodné navštíviť psychológa, alebo psychiatra, vhodná je psychoterapia a niekedy aj medikamenty. "Hovorí sa, že 30 percent sa vylieči, 30 percent má mierne príznaky dlhodobo a ostatní majú stredne závažné problémy a&nbsp;symptómy a&nbsp;opakovane zlyhávajú v&nbsp;práci alebo v&nbsp;osobnom živote, PTSP môže viesť aj k&nbsp;invalidite," hovorí.

Čo robiť s veľkým množstvom negatívnych informácií, s ktorými sa človek denne stretáva, si prečítajte na ďalšej strane:

Inak sa PTSP prejavuje u&nbsp;detí, adolescentov a dospelých a tiež ju inak spracovávajú. "Je určite iné čítať o&nbsp;traumatických udalostiach a&nbsp;iné je to zažiť na vlastnej koži. Kto to zažije, naopak má podľa mňa skôr pochopenie a&nbsp;súcit s&nbsp;ľuďmi, ktorí sa ocitnú v&nbsp;podobnej situácii. Preto sme neraz svedkami, že títo ľudia o&nbsp;tom, čo prežili hovoria a&nbsp;tak sa vlastne jednak vyrovnávajú s&nbsp;vlastným zážitkom a&nbsp;jednak cítia potrebu pomôcť iným vyrovnať sa s&nbsp;podobnými zážitkami," dopĺňa.

"Osobne vnímam, že sme zaplavovaní informáciami o&nbsp;rôznych ťažkých udalostiach, určite niektoré z nich musíme aj bagatelizovať, alebo ich akoby nevnímať, pretože ak sa sústreďujeme len na negatívne a&nbsp;ťaživé udalosti, môže nás to viesť k&nbsp;depresii. Avšak, &nbsp;pokiaľ sa udalosti dotýkajú našich blízkych a&nbsp;dejú sa v&nbsp;komunite kde žijeme, treba sa nimi zaoberať. Dôležité je naučiť sa, že aj toto je súčasť života, učiť sa prežiť a&nbsp;učiť sa pomáhať ľuďom okolo nás," uzatvára psychologička.

Nór Ole (31) prežil útok Breivika, no trauma tu bude do konca života: Takéto môže mať následky!

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti

Nór Ole (31) prežil útok Breivika, no trauma tu bude do konca života: Takéto môže mať následky!

Súvisiace články

Povedali o ňom, že nahlásil bombu: Invalida Viktora (29) policajti zložili na zem, odvtedy trpí

Eniko z Levíc vyrobila kyticu pre kráľovnú Alžbetu: POZRITE ako vyzerala a čo symbolizovala?

V tejto dedinke stretnete najviac medveďov: Situácia je kritická, potulujú sa im tam každý deň

Plus TV

Karty na stôl s Kamilom Šaškom: Lekárom plním všetky požiadavky. V otázke platov ale NEUSTÚPIM

Ako vzniká Malé Slovensko v Gruzínsku a prečo sa do krajiny oplatí investovať

Hana Rapantová: Televízna diva, minulosti aj súčasnosti