V utorok 19. novembra uplynie už 20 rokov od mohutnej víchrice, ktorá zmenila tvár Tatier na nepoznanie. Veterná smršť, ktorá vtrhla do tatranskej oblasti v piatok okolo 15.30 h. a jej vyčíňanie skončilo približne o 18. hodine, zanechala za sebou totálnu spúšť.

Tatranská bóra, čo je mimoriadne silný padavý vietor, celkovo zničila 12 600 hektárov lesa. Vietor, ktorý mal charakter orkánu, dosahoval v nárazoch pri hornej hranici lesa v nadmorskej výške okolo 1480 m n. m. rýchlosť až 230 km/h. Na Lomnickom štíte to bolo 170 km/h a na Skalnatom plese 200 km/h. Víchrica bola aj preto zaradená medzi desať najničivejších európskych vetrových kalamít za posledných 30 rokov.

Víchrica dostala pomenovanie Alžbeta a zasiahla najmä centrálnu časť Tatier, zhruba územie od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare, ale aj Nízke Tatry, hornú Oravu, Horehronie, čiastočne Slovenský raj a Kysuce. Stromy so sebou strhávali elektrické vedenie, zatarasili cesty i železničné trate.

Cestná i železničná doprava bola prerušená, výška popadaných stromov dosahovala výšku až šesť metrov. Domov sa tak nemohli dostať desiatky ľudí. Víchrica strhávala strechy, rozbíjala okná a zobrala si aj dva ľudské životy. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.

"Pohromu som zhodou okolnosti prežil priamo v jej epicentre – v Hornom Smokovci. Ďakujem majiteľke poľskej reštaurácie, najmä však majiteľke hotela Poľana, ktorá nás – cestujúcich autobusom na linke Tatranská Lomnica – Poprad – Trebišov - v podvečer 19. novembra nezištne prichýlila," napísal Milan Koreň (†78), vedúci Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

"Viem, že takýmito, normálne ľudskými gestami, ale aj takmer hrdinskými skutkami prekypovali vlastne všetci priami účastníci pohromy," pokračoval. V sobotu ráno nielen on, ale aj ďalší lesníci a zamestnanci Tatier nenachádzali slová pri pohľade na totálnu kalamitu. Väčšina z nich hovorila len dve slová: "Tatry sú preč."

Lesníkom sa do konca roka 2005 podarilo spracovať takmer 88 percent kalamity. "Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbety sa definitívne ukončili v máji 2006," uvádza sa na stránke tanap.sk. Na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody však museli lesníci úplne bez zásahu alebo vo forme biomasy ponechať 15 až 30 % drevnej hmoty.

"Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz, dôsledkom čoho bol do roku 2014 odumretý les na ploche 4 240 hektárov, ktorý zničil lykožrút. Z toho 46 % bolo v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie a obnovy lesa," uvádza Správa TANAP-u.

Lesníci od kalamity doteraz vysadili viac ako 8,2 milióna sadeníc z čoho boli dve tretiny ihličnany - smrek, smrekovec, borovica a jedľa a tretinu tvorili listnáče - javor, jaseň, jelša, buk, brest a jarabina. "O približne rovnako veľkú plochu, ako obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda," informuje Správa TANAP-u.

Mimoriadne silná víchrica, ktorá sa Tatrami prehnala, zasiahla aj do života ľudí. Práve vtedy domov do Kežmarku cestovali aj manželia Hromadovci. Tam sa však už nedostali. Na ich auto spadol v časti Pekná Vyhliadka strom.

Vodičom bol Miroslav († 49), otec dvoch synov, ktorý išiel do Smokovca vyzdvihnúť manželku Aniku. Tá vtedy ešte netušila, že so svojím manželom zažíva posledné chvíle. Onedlho na to na ich auto spadol strom a Anika sa musela pozerať, ako jej manžel zomiera pred očami.

„Denne som musela prejsť okolo miesta, kde som prišla o muža. Preto som sa veľmi potešila, keď sprístupnili novú a pre mňa hlavne inú cestu, ktorou som sa mohla dostať do Kežmarku,“ povedala Anika pred desiatimi rokmi.

Po ničivej víchrici robil reportáž v Tatrách vtedy ešte len 28-ročný redaktor Ján Tribula. Priamo z miesta katastrofy prinášal čerstvé informácie. Televízia Markíza si na to spolu s ním zaspomínala v Televíznych novinách.

,,Ja som mal vtedy jazdecký tréning v Poprade, keď mi do toho zazvonil telefón a kamarát hasič mi oznámil, že: ,,Janči, ak máš čas, sadaj do auta, ber kameru a utekaj do Tatier, toto si ešte nikdy v živote nevidel!," spomínal Tribula.

"Medzi nami boli obrovské haldy popadaných stromov, všade bola tma a doznieval hukot strašného vetra. Doslova sme sa posúvali po metroch, aby sme zachytili to najzaujímavejšie, čo sa v ten večer dialo," pokračoval.

Výsledkom víchrice boli tisíce popadaných stromov a následná ťažba kalamitného dreva. Iba dve tatranské doliny unikli výrubom. Foto si pozrite v galérii. Dnes sú dôkazom sily prírody a vzorom pre celú Európu, uviedli aktivisti z organizácie My sme les.

Väčšina zasiahnutého územia sa nachádzala mimo tatranských rezervácií a mohlo sa tam ťažiť kalamitné drevo. Približne 1/3 ležala v rezerváciách s vysokým stupňom ochrany, aj tam však Ministerstvo pôdohospodárstva a Štátne lesy TANAP-u presadzovali ťažbu dreva.

Lesníci argumentovali, že ak nespracujú popadané stromy, dôjde ku katastrofálnemu premnoženiu lykožrúta a neskôr k obrovským povodniam a požiarom. "Jedinou cestou ako ťažbu zastaviť, bola nakoniec až fyzická blokáda dolín. Celé Slovensko obleteli fotografie protestujúcich," uviedli aktivisti.

Táto blokáda bola napokon úspešná, a dnes sú tieto dve doliny najväčším súvislým divokým územím na Slovensku. „Od úspešnej blokády sa v navrhovanej bezzásahovej zóne Tichej a Kôprovej doliny už neťaží. Bol to historický zlomový moment pre ochranu prírody na Slovensku. Za všetkých chcem poďakovať aspoň Erikovi Balážovi, ktorý ako prvý prišiel s myšlienkou chrániť tieto dve unikátne doliny a zasvätil tomuto cieľu 15 rokov života," hovorí Karol Kaliský z Iniciatívy My sme les.

Tichá a Kôprová dolina sú dnes úspešným príbehom, a za posledných 20 rokov sa stali najrozsiahlejším územím na Slovensku, kde nerušene prebiehajú prírodné procesy, pripomína iniciatíva My sme les.

Takéto lesy v porovnaní s hospodárskymi časom lepšie zadržiavajú vodu, chránia pôdu, viažu viac uhlíka, sú odolnejšie voči klimatickej zmene a významne prispievajú k ochrane biodiverzity. V roku 2021 Európska komisia vo svojej publikácií dala Tichú a Kôprovú dolinu za vzor v ochrane lesov.