Napriek problémom sa však nesťažoval, firmu nezrušil, ale naopak, vymýšľal spôsoby, ako prežiť! Najskôr začal šiť rúška a keď prestali ísť na odbyt, príležitosť našiel v testovaní!

Autobusy si musia zarobiť na lízing

Tak, ako niektoré reštaurácie, kaviarne či múzeá, vo februári zriadil vo svojich autobusoch odberné miesta, inak ich aj tak teraz  využiť nemôže. Tak si autobusy aspoň zarobia na splátky leasingu.

Autobusy CK DAKA si na seba zarábajú. Ako MOM-ky.
Zdroj: Juraj Pavlovič

„Zareagovali sme na výzvu, ktorú dalo ministerstvo zdravotníctva a splnili sme všetky podmienky. Aktuálne sa venujeme prevádzke deviatich odberných miest na antigénové testovanie. Takto máme využitie pre väčšinu našich autobusov,“ predstavil  David Gavaľa nový biznis cestovky.

Hneď však spresňuje, že po spočítaní všetkých nákladov to nie je až taký výnosný biznis. „Akurát nám to pokryje náklady na zamestnancov, materiál, odvoz odpadu a leasing našich autobusov,“ ráta náklady.

„Máme tak najmä prácu pre našich šoférov, ktorí robia administratívu na odberových miestach,“prízvukuje spokojne riaditeľ cestovky a pokračuje: „Ľudí, žiaľ, teraz nevozíme. Ešte 13. decembra sme spustili vnútroštátne expresné autobusové linky, tie sme však po zavedení lockdownu museli postupne zastavovať a čakáme, kým sa situácia upokojí,“ prezradil ďalší nápad na podnikanie.

Riaditeľ CK DAKA David Gavaľa
Zdroj: ck

Na webovej stránke cestovka síce ponúka aj zájazdy, ale záujem je vraj prakticky nulový. „Situáciu neustále monitorujeme a snažíme sa prežiť. Rúška už nešijeme, nie je žiadny záujem. Ostalo nám ich dosť, ale teraz sa odporúčajú už len respirátory, ktoré, žiaľ, vyrábať nedokážeme, akurát ich predávame, ale len tak, že ich nakupujeme u výrobcu,“ dodal Gavaľa, ktorý napriek všetkému stále rozmýšľa pozitívne a konštruktívne. A práve to mu pomohlo nielen splácať lízing autobusov, ale aj udržať si zamestnancov, aby boli pripravení na jún, júl, kedy sa podľa neho začnú zase organizovať zájazdy.

S koronou sa stretli ako prví

O CK DAKA sa hovorilo ako o prvej v súvislosti s koronou, lebo syn slovenského pacienta nula bol pred začiatkom pandémie s touto cestovkou na zájazde v Benátkach a predpokladalo sa, že sa tam mohol nakaziť. To sa však nepotvrdilo. On ani nikto iný z jeho zájazdu neochorel.

„Na začiatku krízy, keď sme zrazu nemohli robiť žiadne zájazdy, preorientovali sme svoju činnosť na šitie rúšok, aby sme prežili. To sa nám podarilo, ale ziskoví sme neboli,“ vraví David Gavaľa. A to aj napriek tomu, že jeho 40 pracovníkov vyprodukovalo denne 5-tisíc rúšok s vyšitým slovenským znakom, o ktoré bol veľký záujem.

Článok pokračuje na ďalšej strane