Neľudské podmienky v známej kórejskej fabrike na Slovensku: Neuveríte, ako tu musia pracovať!

Takto sa rozhodol konať po tom, čo ho viacerí zamestnanci upozornili na praktiky v kórejskej fabrike Donghee v Strečne. Tá sa venuje výrobe komponentov pre niektoré závody. „Pred časom som dostal tip na fabriku, v ktorej sa vo veľkom porušuje zákonník práce. Zamestnanci mi to všetko potvrdili, ale báli sa prehovoriť. Preto som sa v tejto fabrike cez agentúru zamestnal,“ vysvetľuje.

Počas mesiaca stráveného v závode pracoval na všetkých smenách, pozoroval chod výroby a rozprával sa s dlhoročnými zamestnancami. Jeho zistenia sú alarmujúce: 16-hodinové zmeny, nútené živnosti, mizerné mzdy, diskriminácia agentúrnych zamestnancov a každodenné porušovanie bezpečnostných pravidiel na pracovisku (BOZP).

„BOZP nula bodov, nemôžeš odstaviť výrobu, lebo potrebuješ vyrábať nové kusy. Keď nevyrobíš, KIA dá pokutu. Robí sa ponad hlavu krížom-krážom,“ opisuje jeden zo zamestnancov.

Bekmatov upozorňuje na systematické využívanie pracovníkov z Vietnamu a Indie, ktorí žijú v neľudských podmienkach. „Títo pracovníci sú ochotní ťahať neobmedzené nadčasy. Nemajú tu rodiny, osobný život ani nič. Niektorí sú tu každý deň od pondelka do piatka 16 hodín denne,“ uvádza jeden z pracovníkov.

Školenie o BOZP, ktoré Bekmatov absolvoval, bolo pre pracovníkov z Vietnamu len formalitou. „Z 24 zamestnancov bola polovica ľudí z Vietnamu, ktorí absolútne nerozumeli po slovensky. Test z BOZP však zvládli za pomoci vietnamského koordinátora. Výsledok? 5-6 pracovných úrazov mesačne,“ hovorí.

Podiel agentúrnych zamestnancov v závode výrazne prevyšuje kmeňových zamestnancov. Zo 401 pracovníkov je až 277 zamestnaných cez agentúry. Mnohí z nich sú nútení pracovať na živnosť, čo znamená, že na nich neplatia žiadne výhody zo zákonníka práce. „Títo pracovníci nemajú nárok na dovolenku a keď sa zrania, nesú za to sami zodpovednosť ako živnostníci. Musia si sami odvádzať dane a odvody, no platobná disciplína nie je vysoká,“ vysvetľuje Bekmatov.

„Slovenský pracujúci je v závode na území Slovenska zamestnancom druhej kategórie. Častokrát musí čeliť povýšeneckej komunikácii, bossingu, finančným sankciám či ignorácii problémov s výrobou,“ poznamenáva. Jeden zo zamestnancov situáciu opisuje takto: „Čo sa týka zahraničných zamestnancov, zahraničný je nad a Slovák je nič.“

Pracovné prostredie v závode je často nebezpečné a neľudské. „Hala je zadymená, cez leto sú tu neznesiteľné horúčavy. Cez zimu sa stáva, že sa pokazia vonkajšie dvere a mrzneme v hale,“ opisuje ďalší zamestnanec.

Bekmatov sa počas svojho angažmánu v závode rozprával aj s dlhoročnými zamestnancami, ktorí v podniku pracujú desiatky rokov. „Som presvedčený o tom, že títo zamestnanci by si zaslúžili nielen to, aby ich problémy neboli ignorované, zaslúžili by si aj dôstojnú mzdu. Nesmieme dopustiť, aby sa žmýkanie zahraničných pracovníkov stalo nástrojom na dusenie slovenských zamestnancov,“ zdôrazňuje.

Zamestnávanie pracovníkov z tretích krajín cez agentúry či nútené živnosti má ďalšie negatívne dôsledky. Títo pracovníci nemajú nárok na dovolenku ani na ochranu pri pracovných úrazoch. „Keď sa im niečo stane, všetka zodpovednosť je na nich. Mnohí už po návrate do svojej krajiny dlhy nevyrovnajú, čo znamená obrovské straty pre štátny rozpočet,“ vysvetľuje Bekmatov.

Tieto praktiky však nie sú výnimočné len pre závod Donghee Slovakia. Podobná situácia sa odohráva vo viacerých fabrikách po celom Slovensku. Artur Bekmatov sa v tejto veci rozhodol podať podnet na inšpektorát práce a tiež Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Premiérovi Ficovi tiež plánuje odovzdať prípadovú štúdiu o negatívnych dopadoch zamestnávania pracovníkov z tretích krajín.

V snahe získať vyjadrenie k týmto zisteniam sme oslovili aj samotnú fabriku Donghee Slovakia. Keď sme zavolali na číslo zverejnené na stránke, zodvihol nám pán, ktorý na otázku, či je manažér fabriky alebo hovorca, povedal, že je skladník. Nevedel nám poskytnúť žiadny konkrétny kontakt, odporučil náme vygoogliť si kontakt na zamestnankyňu personálneho oddelenia Darinu Melovú s tým, že samotný riaditeľ firmy je Kórejčan, a žiaľ podľa neho "nevie po slovensky".

Požiadal nás o naše telefónne číslo, vraj ho odovzdá niekomu kompetentnému na riešenie. Keď sme oslovili zamestnankyňu personálneho oddelenia (pôvodne bolo nesprávne uvedené, že sa jedná o personálnu riaditeľku spoločnosti, pozn.red.), stroho nás odbila. "Ja nie som konateľka spoločnosti a určite sa s vami nebudem baviť na túto tému," vyjadrila sa.

Informáciami zverejnenými na sociálnych sieťach, ktoré upozorňujú na údajné porušovanie pracovnoprávnych predpisov zo strany spomínaného zamestnávateľa, sa už zaoberá aj Inšpektorát práce v Žiline.

„Inšpektorát práce v tejto veci postupuje v súlade s našimi kompetenciami. Podľa zákona sú zamestnanci inšpektorátov práce povinní zachovávať mlčanlivosť o podnetoch na vykonanie inšpekcie práce, o ich obsahu, subjektoch, ktoré ich podali, a o ďalších skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli počas výkonu inšpekcie práce. Z tohto dôvodu nemôžeme v tejto veci poskytnúť žiadne bližšie informácie,“ uviedol riaditeľ Inšpektorátu práce v Žiline František Cyprich.