NÁZLEROVÁ verzus DROBA: Poriadna HÁDKA pre niekdajší dom SMRTI v Pezinku!

Jej pôsobenie však netrvalo dlho. Bratislavský župan Juraj Droba ju ako zriaďovateľ totižto nečakane vyhodil. Za všetkým mali byť početné podnety na jej osobu. Názlerová mala na celú vec svoj názor, ktorý prezentovala prostredníctvom médií.

Netrvalo však dlho a zriaďovateľ sa začal brániť. Prostredníctvom sociálnej siete ju statočne poobviňoval. Obaja však majú na vec úplne odlišný názor. "BSK ma odvolalo bez udania dôvodu, tento mi bol „naznačený“ až na moje naliehanie počas osobných rokovaní a oficiálne ho BSK interpretovalo až prostredníctvom médií. Pracovný pomer som skončila dohodou, ktorá prebehla obojstranne korektne," hovorí Názlerová.

Následne sa prostredníctvom sociálnej siete rozpútala doslova vojna. Zriaďovateľ uviedol niekoľko obvinení, ktorých sa Názlerová mala dopustiť. Ona na ne zase reagovala, ako to bolo z jej pohľadu.

Názlerová si mala napríklad podľa zriaďovateľa nechať niektoré zariadenie, ktoré bolo určené pre klientov, manipulovať s majetkom, simulovať chorobu, počas pracovnej doby sa mala venovať súkromným aktivitám, šíriť poplašné správy či si dokonca zo zariadenia urobiť požičovňu náradia. Na všetky tvrdenia však poctivo reagovala a napísala svoju verziu.

BSK uvádza: Manipulovala s evidenciou majetku. Zistené boli zásadné nezrovnalosti medzi zaplatenými a skutočne dodanými kusmi nábytku. Uvádzať nepravdivé údaje do evidencie majetku písomným pokynom prikázala aj zamestnancom zariadenia.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Zariadenie som prevzala pri mojom nástupe bez riadnej inventarizácie a bez auditu účtovníctva a interných dokumentov. Na moju otázku, prečo nemôžem prevziať zariadenie štandardným transparentným spôsobom, som dostala odpoveď od BSK že „tak sa to tam robí“.
Po mojom odvolaní mi bolo znemožnené riadne inventúrou a auditom odovzdať zverený majetok, účtovníctvo, dokumentáciu a iné. Na čo som písomne upozornila aj pána župana.
Posledná inventarizácia majetku počas mojej pôsobnosti sa uskutočnila minulý rok, teda v roku 2022 a v jej rámci neboli vykázané žiadne nezrovnalosti.

BSK uvádza: Simulovala chorobu, aby sa mohla venovať svojim súkromným aktivitám. Počas práceneschopnosti sa opakovane nachádzala mimo určeného miesta a napríklad moderovala súkromnú akciu, publikovala príspevky na sociálnych sieťach, na ktorých je evidentne vidieť, že sa nachádza mimo bydliska, aj mimo práce.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Počas práceneschopnosti sa vždy zdržiavam na určenom mieste a čas na vychádzky využívam na zotavovanie a rekonvalescenciu, tak, ako mi to odporučí lekár. V prípade, že sa náhodou zdržiavam na inom mieste, ako doma, je na to relevantný a legitímny dôvod. Že sa v ostatnom období môj zdravotný stav zhoršil, podmienil aj fakt dlhodobej šikany a diskriminácie zo strany BSK. Sociálne siete nie sú on-line vysielanie a pridávanie príspevkov je možné aj retrospektívne. Pridávanie príspevkov počas práceneschopnosti nie je porušením liečebného poriadku a ani porušením pracovnej disciplíny. Otázkou je, kto z BSK tak úzkostlivo sleduje na sociálnych sieťach môj súkromný život a či to robí v pracovnom čase.

BSK uvádza: Počas zamestnania a počas pracovnej doby sa dlhodobo a opakovane venovala súkromným aktivitám, natáčala a zverejňovala súkromné videá, kvôli čomu nevenovala dostatočný čas práci riaditeľky. O tom, že práca riaditeľky nebola jej skutočná priorita, svedčia aj príspevky na sociálnych sieťach, kde usvedčuje samú seba.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Súkromným aktivitám, ktoré nepochybne mám, nakoľko som aktívna a činorodá žena, som sa venovala vo svojom voľnom čase a v čase dovolenky. Napríklad som vo svojom voľnom čase chodila na besedy aj do iných zariadení sociálnych služieb, samozrejme zadarmo, na svoje náklady. Tiež som využívala svoje sociálne siete s bohatou základňou sledovatelov na to, aby som, okrem iného, hovorila aj o pálčivých problémoch súčasnosti, vrátane problémov v sociálnej oblasti, s cieľom podporovať spoločenskú diskusiu smerujúcu k prospešným riešeniam v tejto oblasti.
Práci riaditeľky som sa venovala vysoko nad rámec bežného pracovného času, o čom svedčí evidencia mojej dochádzky. BSK vyžadoval, aby som im písomne hlásila aj to, keď som si išla kúpiť desať deka salámy na obed. Takže mali presný prehľad, že na pracovisku som a keď nie som, kde som a z akého dôvodu.

BSK uvádza: Vytvárala virtuálnu realitu o svojej práci. Opakovane a bez predchádzajúceho súhlasu zriaďovateľa prezentovala v médiách a na sociálnych sieťach informácie o chode zariadenia sociálnych služieb, ktoré nezodpovedali realite. Svoje výsledky preceňovala, problémy zveličovala. Na túto skutočnosť bola upozornená, napriek tomu nedošlo k náprave.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Všetky články, rozhovory a výstupy, o ktorých som vedela, prechádzali tlačovým odborom BSK. Faktom je, že jediné, čo bolo mojej práci vyčítané zo strany BSK, bolo to, že sa o pezinskom zariadení píše príliš často. O zariadení sa písalo skutočne často a pozitívne. Lebo taká bola realita.
Ak som niekedy niekoho prácu vyzdvihovala, tak to bola práca zamestnancov. A za tým si stojím – sú to obetaví, pracovití a nesmierne láskaví ľudia. Ktorých práca nie je docenená ani spoločensky, ani finančne.
A k bodu o vytváraní virtuálnej reality o svojej práci uvádzam, že o realite mojej práce a realite života zariadenia sa mohol prísť pán župan kedykoľvek osobne presvedčiť, avšak za dva roky a 5 mesiacov, teda za celý čas môjho pôsobenia, tam nebol nikdy a teda možno usudzovať, že ho ani nezaujíma, ako to tam funguje a ako sa zariadenie spamätalo a postavilo na nohy po prvej vlne, ktorá mala tak tragický priebeh, a čo mi bolo a dodnes je úprimne ľúto.

BSK uvádza: Šírila poplašné správy o pandémii v centre sociálnych služieb a dokonca na sociálnych médiách vytvárala dojem, že župa nedá klientom ani najesť a napiť. Pod rúškom neschopnosti župy a jej pozície „záchrancu“ organizovala napríklad verejnú zbierku na ovocie klientom.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Stratégia ututlávania a neriešenia, stratégia vyhýbania sa faktom spôsobila v zariadení počas prvej vlny pandémie skutočnú ľudskú tragédiu. Jedinou správnou stratégiou je hovoriť otvorene, tak s klientmi, ako aj rodinnými príslušníkmi, komunitou. Všetky fakty boli pravdivé, relevantné, distribuované tým prijímateľom správ, ktorým mali byť určené.
A teraz k tomu tvrdeniu, že sme údajne prezentovali, že klienti nemajú čo jesť, čo tvrdí BSK. Máme právo žiadať o dary a to sme aj slušným spôsobom urobili. Nežiadali sme o jedlo, čo je nepravdivé tvrdenie. Ale v čase urputných horúčav, kedy klienti mesiac nesmeli opustiť svoje izby, keďže sme z dôvodu covidu boli mesiac v karanténe, som rozhodla o tom, že požiadame verejnosť o pomoc s pitným režimom a vlákninami. Vďaka čomu sme predišli dehydratácii klientov a kolapsom z tepla. Takisto sme mali akútny nedostatok zamestnancov, ktorí boli takisto pozitívni a museli sa liečiť. Verejnosť sme teda prosili aj o pomoc tohto druhu, kedy nám dobrovoľníci pomohli aspoň s rozvozom jedla, každý deň niekoľkokrát opakovaným podávaním nápojov a kŕmením. A toto je len časť problémov, na ktoré som opakovane vždy vedenie BSK upozorňovala a márne žiadala riešenia. Situácia bola tak akútna, keďže išlo o zdravie a životy, že som to musela vyriešiť takto radikálne. Toto nie je „zveličovanie problémov“, toto bola realita. 40 klientov pozitívnych na Covid sme úspešne vyliečili, žiaľ zaznamenali sme aj jedno úmrtie. Zo zvyšných takmer päťdesiatich klientov nám na dehydratáciu a teplo nikto neskolaboval. Čo sa nedá povedať o zamestnancoch, z ktorých niektorí pracovali aj tri týždne v kuse a ďalší v extrémne vyčerpávajúcom nasadení a u ktorých sa prejavili kolapsové stavy alebo predkolapsové syndrómy. Preto som zabezpečila pitný režim nielen pre klientov, ale aj pre zamestnancov.

BSK uvádza: Skresľovala skutočný technický stav budovy a zariadení a následne vytvárala virtuálnu potrebu financovať opravy a nákupy, ktoré zariadenie (v takej miere) nepotrebovalo. Výsledkom bol aj nedostatok finančných prostriedkov na mzdy, ktorý samozrejme župa sanovala.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Prácou riaditeľa takéhoto zariadenia je aj pomenúvať problémy a potenciálne riziká. Čo som urobila na základe aj odborného stanoviska inštitúcie na to určenej, kde sa konštatuje, že riziká v budove sú nielen prítomné ale jedná sa aj o riziká vysoké a vážne. Župa má na to svoj odbor a svojich zamestnancov, ktorí potom rozhodujú o postupe a riešení. Rok a pol som k tomu písala listy, opakovane sme o tom s BSK hovorili, no nevyriešilo sa to.
Spájať problematiku rozpočtu na mzdy s rozpočtom na opravu a údržbu, či prevádzku je nekompetentné.

BSK uvádza: Z centra sociálnych služieb urobila požičovňu náradia. Napríklad kamarátke bezodplatne požičala na 8 mesiacov kosačku, ktorá patrila do majetku zariadenia.
Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Urobiť kauzu z kosačky, ktorú ani neviem, že niekto niekomu požičal a obviniť ma z toho, je ďalšie účelové tvrdenie. Ak k požičaniu došlo, rozhodne to bolo bez môjho vedomia a súhlasu. Môžem len predpokladať, že to bola priateľská výpomoc medzi kolegami.

BSK uvádza: Zveličovanie a prekrúcanie ako pracovná metóda. Pani Názlerová sa snaží navodiť dojem, že BSK nereagoval dostatočne na jej podnety a žiadosti týkajúce sa napríklad protipandemických opatrení či technických problémov.

Vyjadrenie Renáty Názlerovej: Bratislavská župa redistribuovala ochranné pracovné pomôcky zo štátnych hmotných rezerv, a tlmočila závery porád, ktoré mali s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Možno v prípade iných zariadení boli nápomocní, v našom prípade počas minuloročnej katastrofálnej situácie, kedy sme s Covidom zápasili dva mesiace, z toho mesiac v kompletnej karanténe, neurobili nič navyše. O situácii som pravidelne oficiálne aj neoficiálne informovala BSK aj ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a celú situáciu som konzultovala aj s príslušným hygienikom. BSK bolo denne informované o akútnom zdravotnom stave klientov, vrátane toho, že potrebujeme aj dalšie kyslíkové koncentrátory, ventilátory, pitný režim pre klientov, ale žiadala som aj o personálne posily, či intervenciu na ministerstve, aby nám bola poskytnutá pomoc vo forme zamestnancov. Reálne k nám prišla na výpomoc jedna pracovníčka z iného zariadenia, čo sme veľmi ocenili, no bolo to nepostačujúce. Všetko uvedené nie je zveličovanie, ale opis reálneho status quo v danom čase. V snahe zohnať personálnu výpomoc som sa obrátila aj na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, BSK, Okresný úrad v Pezinku, Červený kríž, dobrovoľnícke organizácie, Zdravotnícku univerzitu, stredné zdravotné školy a takisto na širokú verejnosť. BSK mi odkázalo, že mám tlačiť na ministerstvo, ministerstvo mi odkázalo, že mám tlačiť na zriaďovateľa, teda BSK. Toto za poskytnutie pomoci nepovažujem.