Navždy odišiel známy fotograf Ján Krížik († 82): Smúti za ním aj spisovateľ Daniel Hevier

Ján Krížik pôvodne vyštudoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1969 pôsobil ako grafik a fotograf pre časopisy Móda a Dievča. V 70. rokoch 20. storočia sa jeho módna fotografia zmenila a modelky zachytával v autentickom exteriérovom prostredí, spôsobom pripomínajúcim dokumentárnu či reportážnu fotografiu. V 80. rokoch sa jeho tvorba presunula viac do ateliéru, kde experimentoval s nasvietením, zrkadlením a rôznymi priehľadmi.

Na časopis Dievča spomína aj spisovateľ Daniel Hevier. Keď mal šestnásť rokov, uverejnili v ňom jeho prózu Zavriem oči, ktorú ilustroval práve Ján Krížik. „Bol som na to veľmi hrdý, pretože pána Krížika som poznal ako špičkového výtvarníka a ilustrátora, ktorý navyše pestoval môj obľúbený psychedelický štýl. Dnes Ján Krížik spomedzi nás odišiel. Odpočívajte v pokoji, majstre,“ uviedol Hevier.

V roku 1978 začal pôsobiť ako pedagóg na oddelení fotografie Strednej umeleckopriemyselnej školy v Bratislave. Škola pokračovala v línii pôvodnej medzivojnovej Školy umeleckých remesiel a už od 60. rokov sa jej pedagógovia snažili prinášať nové moderné trendy do výučby. Spolu s ďalšími pedagógmi ako Milota Havránková, Fero Tomík, Ján Strieš alebo Valéria Zacharová rozširoval Ján Krížik profil školy o nové okruhy tvorby a moderné prístupy v oblasti fotografického dizajnu, plagátovej či knižnej tvorby.

Ako ďalej uvádza Slovenská národná galéria, Ján Krížik začal s vlastnou umeleckou tvorbou už v roku 1968. V centre jeho záujmu stálo ľudské telo, spočiatku najmä ženské. Od konca 70. rokov sa však spolu s Vasilom Stankom zaradil medzi málo slovenských fotografov, ktorí tematizovali aj mužský akt. Ten Krížik zobrazoval so zreteľom na jeho estetiku, telesnosť a zmyselnosť. Práve v tomto období začal využívať aj techniku luminografie, ktorej pozoruhodným príkladom je cyklus Pre Michelangela z roku 1980 – dielo, v ktorom sa mužský akt spája s hrou svetla.

Tento cyklus bol na počiatku Krížikových interpretácií slávnych výtvarných diel minulosti – Autoportrét podľa Laokoona (1981) alebo Pozdrav Gabrielle d´Estrées a sestre (1982). V ďalšom okruhu diel Anonymky (1894 – 1988) rozvinul tému identity resp. anonymity, keď vo fotografiách nahých ženských modeliek „vypálil“ v tmavej komore ich tváre až na biele plochy; prípadne v ďalšom cykle Minotaurus lyricus (1986) priamo pracoval so zvieracou maskou, ktorá prekrývala tvár dominantnej mužskej figúry.

Začiatkom 90. rokov sa Ján Krížik už ako pedagóg vrátil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde spočiatku prednášal fotografiu, neskôr od roku 1994 sa stal vedúcim Katedry vizuálnych médií. Po celý čas aktívne vystavoval doma i v zahraničí – napríklad už v roku 1979 v Dallase (USA), ďalej v Londýne (1985), Budapešti (1987), Štokholme (1991), parížskom Saint-Denis (1993) alebo v Bergene (Nórsko, 1997). Minulý rok získal za svoju celoživotnú tvorbu a pôsobenie ocenenie Osobnosť slovenskej fotografie. Rodine a blízkym Jána Krížika vyjadrujeme úprimnú sústrasť.