Nakazil sa ako prvý, paralyzoval úrad: Pomáhal pri testovaní, fascinovala ho jedna maličkosť!

Martin Varga z Giraltoviec (okres Svidník) chytil vírus na lyžovačke v Rakúsku. V meste bol prvým nakazeným. Lenže v tom čase ešte neboli presné usmernenia a keďže nemal príznaky, zúčastnil sa rokovania poslancov mestského zastupiteľstva. A tak museli pre neho zavrieť celý mestský úrad a 58 ľudí, aj s primátorom, zostalo v karanténe. Navyše, v meste sa nakazili ďalší. A on si vyslúžil obrovskú kritiku. „Chcel som sa v tom čase dať sám otestovať, nemal som však horúčky a preto som nespĺňal možnosť dať sa otestovať. Môžem byť rád, že som mal ten ľahší priebeh, na päť dní som stratil čuch. Ale pre mňa koronavírus nebola len taká chripôčka,“ zaspomínal poslanec na neľahké chvíle.

V porovnaní s dnešnými informáciami to mal ťažké pri rozhodovaní, ako sa zariadiť. Dnes by to už mal jednoduchšie. Lenže vtedy sa na neho strhla neočakávaná spŕška kritiky. „Chápem tých ľudí, ich obavy a strach. Ale z každej situácie, aj z tej zlej, sa môže človek poučiť a zobrať si niečo aj pre seba,“ zamyslel sa. 

A čo bolo pre neho najťažšie? Podľa neho základom zvládnutia ťažkých chvíľ je psychika. Ľudia nedokážu pochopiť, aký je nápor na človeka vo chvíli, keď sa dozvie, že je pozitívny: “Práve vtedy treba podporu, lebo veľkou súčasťou rekonvalescencie je aj miera psychiky.” V jari bol na neho vytvorený kritikou tlak a musel sa s tým vysporiadať sám, lebo od rodiny bol oddelený takmer 6 týždňov: „Treba si v karanténe veľmi dobre naplánovať čas, aby ste sa nezožierali myšlienkami.“ 

Najhoršie bolo to, že je človek zvyknutý na určitú mieru slobody a pohybu, no v takomto čase má prednosť zodpovednosť za seba i okolie. A hoci strach pred nákazou nemá, no rešpekt áno: “Dávam si rúško, obmedzil som kontakty na minimum, mám svoju rodinu, som zodpovedný za nich, svojím správaním chcem ísť príkladom.”

A keďže si touto pliagou sám prešiel, snaží sa ísť príkladom a byť zodpovedný. Preto sa teraz sa prihlásil ako dobrovoľník a počas víkendu pomáhal pri plošnom testovaní. Chcel byť nápomocný. Pridelili ho do obce Nemcovce v bardejovskom okrese. Vypisoval certifikáty, ktorými ľuďom oznamoval výsledky ich testov. „Uvedomil som si pri skupine starších, že tí ľudia vám ešte aj poďakujú za tú obálku, ktorú im zalepenú podáte. A pritom ešte ani nevedia, aký majú výsledok. Majú rešpekt pred tým, čo sa deje a pred tým nastavením, aké tu je. Nechýba im pokora. No na druhej strane, mladí, už nevedia ani čo so sebou,“ opísal svoje pocity.