Najtajomnejší slovenský cintorín. Prečo k hrobom 771 nebožtíkov nik nemôže?

Na cintorín pustili ľudí pri príležitosti ukončenia 1. svetovej vojny. V Zábraní odpočívajú podľa hovorkyne mesta Trenčín Eriky Ságovej Slováci, Česi, Rusi, Maďari, Rumuni, Poliaci, Rakúšania, Taliani, Nemci aj Turci. Ide o vojakov, ktorí zahynuli počas 1. svetovej vojny. Cintorín bol v roku 2019 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, pričom v rokoch 2014 až 2018 prebehla jeho obnova.

Dôvodom, prečo v Trenčíne založili vojenský cintorín bolo, že sa tu nachádzala jedna z nemocníc, kam privážali zranených vojakov z bojísk. Pôvodne boli vojaci, ktorí vo vojne zomreli pochovávaní na mestskom cintoríne. Mŕtvych však bolo čoraz viac, na cintorín ich prevážali drevenými vozmi a Trenčania začali mať strach. Báli sa nákazy, pretože v trenčianskej vojenskej nemocnici boli okrem ranených aj vojaci nakazení infekčnými chorobami.

Padlo preto rozhodnutie, zriadiť vojnový cintorín mimo mesta, v časti Zábranie. Pôvodne sem pochovali až 927 mužov, ale v roku 1925 Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov vybudovalo na mestskom cintoríne takzvanú Srbskú kaplnku a zo Zábrania exhumovali 154 vojakov.

Medzi rokmi 2014 až 2018 prebehla výrazná obnova, na čom má zásluhu generálporučík Pavel Honzek. S touto myšlienkou prišiel po svojom odchode do výslužby. Bádal v archívoch, riešil financie, organizoval práce, ale zúčastňoval sa aj stavebným prác, za čo si v roku 2018 vyslúžil ocenenie Vojenský čin roka.

Cintorín sa stal národnou kultúrnou pamiatkou. Zostalo tu aj pár hrobov, ktoré vyzerajú ako pôvodné. Nachádzajú sa na pravej strane cintorína. „V projekte sme sa rozhodli, že treba zachovať aj časť, ktorá bude pôvodná dobová a zvolili sme toto miesto. Sú tu hroby vojakov takmer všetkých štátov. Je tu 30 hrobov, ktoré sú v pôvodnej podobe aj s označením hrobových miest, ktoré sa používalo v dobe 1. svetovej vojny,“ povedal P. Honzek.

Hroby tureckých vojakov zas na žiadosť tureckého veľvyslanectva iba opravili, natreli a vytiahli písmo vytesané na kameňoch. Na cintoríne sa nachádza aj 7 špeciálnych pamätníčkov, ktoré vybudovali pravdepodobne rodiny padlých vojakov. Ide o hrob poľskej ošetrovateľky, troch maďarských vojakov a troch Slovákov.

Cintorín je pre ľudí počas celého roka neprístupný a len veľmi málo ľudí vie o jeho existencii. Od roku 2015 sa tu konajú pravidelné pietne spomienky, vždy pri príležitosti ukončenia 1. svetovej vojny, teda len jediný raz v roku.

Generál Svetozár Naďovič hovorí, že je hrdý na klub generálov a predovšetkým na P. Honzeka, ktorý sa pričinil o obnovu cintorína. „Je dobre, že to nakoniec aj generáli dokázali, je to úžasná úcta všetkým týmto padlým a zomretým. Bolo ich vyše sedemsto. Som dojatý,“ povedal S. Naďovič.

Ten vraví, že je dôležité pripomínať si vojnových veteránov. „My vojaci sme ľudia, ktorí vedia, čo je to vojna a vedia, čo je to aj umierať. Našim cieľom je vzdať úctu našim padlým a nebolo ich málo. My generáli si uvedomujeme, čo je to smrť a čo je to vojna, nepoznám generála, ktorý by nechcel mier na celom svete,“ uzavrel S. Naďovič s tým, že by si prial, aby takýchto cintorínov bolo vo svete čo najmenej.