Najsmutnejší príbeh tohtoročných Vianoc: Dávid (†13) si rozbalil darčeky a odišiel do neba

Dávid sa narodil ako zdravý chlapec v roku 2010. V auguste 2022 mu diagnostikovali rakovinu. Nasledovala liečba chemoterapiou a rádioterapiou. Aj keď po terapii v Prahe sa zdalo, že sa všetko na dobré obráti, rakovina bola neúprosná.

Tohtoročné vianočné sviatky však strávil Dávidko v kruhu svojej milujúcej rodiny, obklopený najbližšími, ktorí mu boli vždy oporou. Jeho mama Petra si od neho našla pod stromčekom ten najdojímavejší darček. List plný krásnych slov.

Dávidova mama zverejnila dojímavý list, ktorý Dávid napísal. „Milá moja mamička, milujem tvoje prekrásne očičká. Milujem tvoje oči a tvoj úsmev, preto ti od srdca venujem tento darček. Nemal som viac peňazí na darček, tak túto básničku zo srdca ti venujem pod stromček. Tvoj úsmev ma vždy na duši poteší, lásku ti predávam, nech ťa trošku uteší,“ napísal Dávid.

„Milá mamička, posielam ti zo srdca dar, tento darček pod náš nádherný vianočný stromček. Spolu si vždy užijeme zábavu, tak neprajných ľudí hoď jednoducho za hlavu. Šťastné a veselé, nech ťa tento darček pri srdci zahreje. Tvoj syn Dávidko,“ uzavrel Dávid.

Na Štedrý večer si ešte rozbalil darčeky a tešil sa zo života. O pár hodín však navždy odišiel. „Dávidko bol človek s veľkým srdcom. Rozdával pozitívnu energiu, miloval život. Veľmi veľa si vytrpel počas ťažkej choroby. Nikdy sa nevzdával!,“ opísala posledné chvíle milovaného syna mama Petra.

Aj keď lekári nedávali Dávidovi nádej, že ešte bude na Vianoce so svojimi najbližšími, stal sa opak. „Lekári nám povedali, že sa nedožije Vianoc. Včera sa s nami s úsmevom najedol, rozbalil darčeky, dal si obľúbenú zmrzlinu. Užil si Štedrý večer tak, ako si ho naplánoval. Bohužiaľ, zázrak sa nestal a dnes 13.45 mu prestalo biť srdiečko. Odišiel v pokoji, s úsmevom na perách, za prítomnosti najbližších,“ dodala Dávidkova mama.

„Veľa nás naučil, ako milovať, ako odpúšťať, ako bojovať a nevzdávať sa. Keď som plakala pri posteli, tak mi povedal: „Mami neplač, tvoje slzy ma nevyliečia, akurát čo ta bude bolieť hlava!“ Dávid sa nikdy nesťažoval nikomu, že mu je zle, že má zlý deň. Vždy s úsmevom povedal – Ja sa mám super,“ napísala mama.

Podľa Petry Dávid spojil veľa ľudí, obmäkčil veľa ľudských sŕdc. „Neviem ani čo mám napísať. Srdce mám rozbité na milión kúskov. Ale Dávid nikdy nechcel, aby sme plakali, smútili, vždy chcel, aby sme žili a ľúbili sa . Milujem ťa, obláčik môj hebučký,“ uzavrela mamina.

Nesmúti len Dávidova rodina a všetci, čo ho poznali, ale aj cudzí ľudia, ktorí sledovali jeho boj a verili, že nad rakovinou vyhrá. Do smútku sa zahalilo aj mesto Partizánske. „Hoci prežívame najkrajšie sviatky v roku, nie pre každého sú radostné a veselé. Práve naopak. Prežívajú najťažšie chvíle v živote,“ zverejnil primátor mesta Partizánske a zároveň predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik.

J. Božik vraví, že všetci si želali, aby sa Dávisko uzdravil. „Malý veľký bojovník boj so zákernou chorobou prehral. Stal sa anjelom, ktorý bude ochraňovať svoju rodinu. Je mi to veľmi ľúto. Príbeh Dávidka a jeho zápas so zákernou chorobou spojil tisícky ľudí. Bol to šikovný žiak našej základnej školy, úspešný športovec, florbalista, kapitán tímu. Celý život mal pred sebou. Až kým neprišla zákerná choroba. Jeho mamička, otecko, súrodenci i celá jeho rodina boli jeho veľkou oporou,“ napísal J. Božik.

„Najväčšou bolesťou na svete pre rodičov je strata dieťatka. Neexistujú slová, ktoré by dokázali vyjadriť bolesť rodiča nad stratou dieťaťa,“ zverejnil J. Božik s tým, že si navždy bude pamätať spontánnu akciu motorkárov a ich prvé charitatívne stretnutie v Partizánskom v júla tohto roku, tí takto prišli podporiť Dávidka. „Dávidko mal rád motorky a veľa si ich v ten deň aj vyskúšal,“ uzavrel primátor.

Smúti aj florbalový klub, kde bol Dávid kapitánom. „Presne pred rokom sme odpočítavali posledné hodiny do florbalového turnaja pre Dávida. Dnes smútime. Dávidko, kapitán náš, odpočívaj v pokoji. Ďakujeme za všetko, čo si pre náš klub urobil, nie len na ihrisku, ale aj mimo neho. Budeš pre nás navždy vzorom a symbolom bojovnosti a nezlomnosti. Ukázal si nám, že keď človek verí a bojuje, dokáže veľké veci. Budeme na teba navždy spomínať,“ uverejnil FBK Harvard Partizánske.