Najmódnejšia kaviareň v Rakúsko-Uhorsku: Tipnite si, kde bola! Ohurovala široko-ďaleko

Prešov bol už v stredoveku známy svojimi vínnymi pivnicami, ktoré v niektorých domoch boli aj trojpodlažné. Dovážalo sa do nich víno najmä z Tokaja. V roku 1854 fungovala v Prešove vináreň pod mestským domom aj vínna krčma. V závere 19. storočia, okolo roku 1870, vznikla jedna z najlepších kaviarní horného Uhorska - Kaviareň Berger. Postavili ju bratia Samuel a Henrich Bergerovci na ploche viacerých prízemných domov, ktoré jej noví majitelia prestavali a zachovali iba suterén. V budove na rohu Hlavnej a Ružovej ulice urobili centrum spoločenského života s prepychovým interiérom v secesnom štýle s obrovskými zrkadlami, freskami, krištáľovými lustrami, masívnym nábytkom, pozlátenými svietnikmi a luxusnými kobercami.

Vystupovali tam rôzni kabaretní umelci, cigánska hudba, hostia si mohli zahrať biliard, karty, prečítať dennú tlač dovážanú aj z mimo územia Uhorska, dámy si mohli pozrieť módne trendy v časopisoch vydávaných v Paríži či Viedni. K dispozícii bol alkohol z viacerých kútov sveta. Chválili sa, že na kávu používajú krištáľovo čistú vodu z horského prameňa Delňa. V ponuke bola zmrzlina - denne 10 druhov aj viacero chladených nápojov. Chodievali tu nielen mešťania, ale i dôstojníci, jeden dokonca vždy keď obdržal žold aj s vytasenou šabľou, no aj predajné dievčatá. Dokonca tu raz odprevadili policajti aj odvážnu herečku, ktorá svojim vtedajším nevídaným outfitom - úzkymi nohavicami obopínajúcimi postavu a s dlhou sukňou s vysokým rozporkom spôsobila v uliciach mesta veľké pohoršenie a rozruch.

Reklamu si Berger robil žartovnou pohľadnicou so spoločensky unavenými mešťanmi v nočnom Prešove, ktorí sa navzájom podopierajú, jeden z nich dvíha spadnutého kolegu a ďalší sa nemotorne opiera o bicykel.V alkoholovom opojení je dokonca vyobrazená aj žena. Pozrieť si ju môžete v našej galérii.

V Bergeri mali otvorené po celú noc. Pri dobrej kávičke si mohli zákazníci posedieť aj na terase na korze na Hlavnej ulici. “V stálej ponuke bola cigánska kapela, ktorej primášom bol slávny hudobník Alexander Farkaš, ocenený zlatou medailou na súťaži cigánskych muzikantov,” opisuje historička Božena Tomášová. Farkaš bol podľa nej známy tým, že patril medzi najbohatších prešovských hudobníkov, po ukončení kariéry a nástupe iných hudobných štýlov, napr. džezu, skončil ako mnohí v chudobe a zabudnutí.

V snahe rozšíriť ponuku, ktorá by pritiahla viac návštevníkov, sa majitelia hotela Berger zakúpili viaceré budovy, v jednej z nich neďaleko kaviarne zriadili Kino Olympia. Tu sa Prešovčania po prvý raz nadchýnali nad hviezdami nemého filmu. Premietali tam filmy aj správy, nechýbali operety, humoresky, grotesky či kabarety, ale ani predstavenie pre deti. A tak oživili dovtedy tmavú a chudobnú Ružovú ulicu spájajúcu korzo s námestím pri františkánskom kostole.

Majitelia Bergeru a Olympie mali smutný osud, počas druhej svetovej vojny ich deportovali do koncentračného tábora, odkiaľ sa už nikdy nevrátili. Po znárodnení komunisti hotel premenovali na Verchovinu, dnes je budova znova slúži pôvodnému účelu, je v nej kaviareň a piváreň. Je to jedna z mála kaviarní, ktorej tradícia prešla s menšou prestávkou až do súčasnosti.