Marian zo Štiavnických Baní vyrába NAJLEPŠÍ MED na Slovensku: Za UNIKÁTNY druh získal 1.miesto!

Mariana Holuba poznajú v Banskej Štiavnici a okolí všetci predovšetkým ako fotografa. Vysvetľuje, že sa k včeláreniu dostal len náhodou.

“Odjakživa ma priťahovalo všetko čo sa týka prírody a už počas môjho detstva sme tu v dedine chodili k jednému pánovi včelárovi kupovať med. Vždy o tom veľmi zaujímavo rozprával. Raz mi začal vysvetlovať ako vzniká medovicový med. Zaujalo ma to, začal som si o tom študovať viac a úplne ma to pohltilo,” začína svoje rozprávanie Marian, ktorý vlastní dve včelnice. Jednu nájdeme uňho pri dome, je položená vyššie a druhá sa zas nachádza v lese pod Sitnom.

Tvrdí, že produkcia druhových medov, ktorej sa aj on venuje, je vyššou školou včelárstva. Tento rok sa mu podarilo vyprodukovať 9 rôznych typov.

“V súťaži Najlepší slovenský med som získal 1. miesto s mojím gaštanovým medom. Aj ja sám ho považujem za najlepší. Jednak preto, že je to druh medu, ktorý je aj v rámci celého Slovenska raritný. Mne osobne veľmi chutí a tým, že je naozaj vzácny, o to má pre mňa väčšiu cenu,” poznamenáva včelár, ktorý k tejto činnosti dostiahol aj svoju partnerku.

Čomu sa ešte Marian venuje, si prečítajte na ďalšej strane >>>

Hoci sa spočiatku včiel bála, postupne sa osmelila a začalo ju to tiež baviť. Teraz mu veľmi pomáha, za čo je jej vďačný, pretože v počte takmer 100 včelstiev, ktoré vlastní, by to už sám nezvládal.

Rovnaká vďaka patrí aj jeho otcovi, ktorý má na starosti logistiku balenia väčšieho množstva medu ročne, ktoré vyprodukujú. “Nemáme na to žiadne veľké prístroje, sme rodinné včelárstvo, takže všetko robíme ručne od umývania pohárov, plnenia i etiketovania, čo robí všetko ocino. Tiež vyrába lipové rámiky na sezónu. Kus roboty stojí práve na ňom,” hovorí s úsmevom.

Každý včelár, ktorý sa chce pružnejšie prispôsobovať aktuálnej klimatickej zmene alebo novým trendom, musí neustále sledovať novinky aj v tejto oblasti. Mariana Holuba vždy bavilo získavať nové poznatky, až si vyvinul takú metódu včelárania, ktorá v našich podmienkach funguje celkom dobre. Tieto poznatky chcel posunúť aj ďalej, preto začal s kurzami včelárenia.

Čo je to apidomček? Prečítajte si na ďalšej strane:

“Aj v mojom okolí bolo veľa nových včelárov začiatočníkov, ktorí nemali možnosť získať si o tom nejaké informácie. Spustil som preto kurzy pre začínajúcich včelárov, kde celú svoju metodiku chovu včiel týmto začínajúcim včelárom odovzdávam. A má to veľký úspech. Už prvý rok som si všimol, že prišli mladí ľudia z celého Slovenska a tí, ktorí sa zúčastnili, sú so mnou stále v kontakte,” potvrdzuje.

Na jeho záhrade hneď pri rodinnom dome môžeme vidieť aj netypickú budovu v tvare včelej bunky, tzv. apidomček. Vyvsetľuje, že trend týchto domčekov u nás ešte nie je až tak známy, no postupne sa začína objavovať aj na Slovensku.

“Kedysi sa včelárilo zásadne vo včelínoch - boli to stavby, kde boli umiestnené úle. Včelári, ktorí tu trávili dlhý čas si všimli, že to má na nich povzbudzujúci účinok a vplýva to pozitívne na ich zdravie. Dýchali tu totiž vzduch, ktorý včely vetrali z úľov. A presne na tomto princípe funguje aj apidomček,” ozrejmuje Holub.

Na čo je táto terapia určená, si prečítajte na ďalšej strane:

Vo vnútri „hotela“, ktorý je určený pre dvoch ľudí, nájdeme dve postele, pod ktorými sa nachádzajú uzatvorené včelie úle. Majú zasieťované dno, kadiaľ včela neprejde. Takýmto spôsobom sa do vzduchu uvoľňuje med, peľ a propolis, ktoré priaznivo vplývajú najmä na sliznicu priedušiek, no aj na rôzne iné ochorenia akými sú alergie, problémy s dýchacími cestami, vysoký krvný tlak, a tiež zlepšujú zloženie krvi.

„Súžitie“ so včelami znižuje stres a človek zároveň dýcha pomalšie a pokojnejšie. “O túto formu terapie je veľký záujem a chodia sem ľudia z celého Slovenska. Základný čas vo včelíne je aspoň jedna hodina. Ideálne je, keď človek počas roka absolvuje túto terapiu aspoň desaťkrát. Tento pobyt má pozitívny vplyv na zdravie, ale chodia si sem oddýchnuť aj zdraví ľudia,” uzatvára.

Ako sa gaštanový med vyrába, si prečítajte na ďalšej strane:

“Za gaštanom sa musí kočovať do veľkých gaštaníc a na Slovensku sú len dve. Keď niekto chce mať čistý jednodruhový gaštanový med, musí včely prisunúť do jedného z týchto dvoch miest. Na Štiavnických Baniach sa síce žiadna gaštanica nenachádza, ale naši predkovia tu povysádzali nejaké gaštany pred desiatkami - stovkami rokov, ktoré tu dodnes sú. Výroba gaštanového medu je raritná aj tým, že i samotná príroda vám musí “zahrať do karát”, čo sa stalo aj teraz. Gaštan kvitne súčasne s lipou. Líp je tu naozaj veľa a preto med, ktorý z toho vznikne, je v konečnom dôsledku zmiešaný a strašne malé percento je toho gaštanového. Lipa to proste prebije. Ale tým, že tento rok boli strašné suchá a lipa má typ kvetu tzv. otvorený, ktorý nemá rád veľmi veľké teploty, vysušil sa a nemal žiadny nektár. Tým pádom vypadla táto znáška. Ale gaštan má naopak kvet uzavretý, preto včely využili znášku z neho, aj keď išlo možno o nejakých 10-15% z celkového objemu. Síce toho bolo strašne málo, ale napriek tomu, sa im podarilo získať čistý gaštanový med už dva roky po sebe. Takže je to skôr taký smutný dôsledok klimatickej zmeny - začína byť strašne teplo a lipa v našich polohách už druhý rok po sebe nemedovala. Ale tým pádom sme získali tento raritný med.”