V tomto múzeu návštevníci plačú! Spomienky na detstvo sa vrátia aj vám

Múzeum hračiek sa nachádza hneď za Novákmi v smere do Prievidze, pred Lehotou pod Vtáčnikom. Múzeum založil nadšenec a zberateľ Vlastimil Belaň a v jeho šľapajach pokračuje i jeho dcéra Katka (20), ktorú svet minulosti pohltil rovnako ako jej otca.

„V múzeu môžeme nájsť napríklad aj tatrovky, ktorých je tu skutočne veľa. Je to jedna z hračiek, ktorú mal v minulosti každý a dodnes sa ešte vyrába. Niečo si tu nájdu chlapci aj dievčatá, máme tu bábiky, autíčka,“ hovorí K. Belaňová.

Najmä muži sa s nostalgiou zastavia pri monti systémoch. Ide o legendárnu stavebnicu. Prvý model bol vyrobený v roku 1984 a nikto vtedy netušil, aký ošiaľ vyvolá. V osemdesiatych rokoch minulého storočia sa zo stavebnice stal pre obrovský záujem dokonca podpultový tovar. Počas vyše tridsaťročnej histórie sa predalo až 6,5 milióna kusov hračky.

„To bola hračka, ktorú poznal každý. Keď sem niekto príde, najmä sa to týka mužov, vždy si povie wau, monti systém! Šlo o skladačku, ktorá sa skladala bez lepidla, len zacvakávaním a vzniklo z toho hotové auto, hračka. Bolo to niečo originálne, myslím si, že dnes už takú hračku nenájdete,“ hovorí Katka.

Ženy zas ocenia bábiky, aké sa na dnešné vyumelkované bárbiny s osím pásom neponášajú ani trocha. „Kedysi sme mohli u dievčat nájsť v kočíkoch takéto krásne bábiky, s ktorými sa hrávali. Dnes by sme už bábiku takéhoto typu asi nenašli,“ ukazuje Katka.

Vo vtedajšom Česko-Slovensku sa vyrábalo pár modelov bábik, hlavne v mestách Příbram, Chropyňe či Brno. Bábiky mali podobu minimiek, boli oblečené v krojoch, niektoré hovorili, plakali. Hitom boli chodiace bábiky či tie, do ktorých sa vložila maličká biela platňa s detskou pesničkou.

Asi najvďačnejšou hračkou však zostáva aj pre dnešné deti húpací kohútik. „Húpací kohútik sa ešte i dnes nachádza v mnohých domácnostiach. Predával sa i v podobe koníka. Myslím si, že toto je hračka, pri ktorej si všetci povedia – tak toto bolo moje detstvo,“ hovorí Katka.

Podľa nej sa v múzeu nachádza niekoľko desiatok hračiek od autíčok, bábik, starých detských kočíkov až po stolné futbaly, detské slnečné okuliare a vystrihovačky pre dievčatá, ktoré si mohli do papierových šiat obliecť papierovú bábiku.

Hračky pochádzajú prevažne z obdobia sedemdesiatych, osemdesiatych rokov minulého storočia, ale nájdu sa tu aj staršie či mladšie. Nachádzajú sa tu i detské časopisy, knižky či detské hodinky, ktoré síce neukazovali čas, ale na ruke ich nosilo každé dieťa.

Podľa zakladateľa múzea Vlastimila Belaňa sa v múzeu nezriedka ronia aj slzy. „Stáva sa, že najmä starší ľudia sem prídu, poobzerajú sa a aj si poplačú. Oživia sa v nich spomienky na detstvo, vidia hračky, s ktorými sa kedysi hrávali,“ hovorí Belaň, ktorý v tom istom areáli okrem múzea hračiek založil aj nemenej zaujímavé technické múzeum, v ktorom sa nachádzajú historické motocykle či automobily z čias starých otcov.